interaktívne príbehy

Na druhej strane zase Jason čakal v kancelárii svojho právnika, pretože mu volal, že sa s ním musí nutne stretnúť. Keďže nevedel o čo ide, skočil do auta a uháňal k nemu.

„No tak to už toľko nenaťahujte a hovorte, čo je vo veci.“

„Nie je to nič dobré, to mi verte. Preveril som život a financie tej slečny, presne tak ako sme sa dohodli. Lenže buď ste mi vy dali zlé meno alebo je tá slečna strašne bohatá a v tom prípade vás nemôžem zastupovať.“

„Počkajte. Ničomu nerozumiem. Dal som vám dobré meno a bohatá? Ako to?“

„No zrejme o nej neviete veľa, pretože je bohatá a to veľmi. Povedal by som, že možno bohatšia ako vy a vaša rodina.“

„Tak tomu neverím. Kde by prišla k toľkým peniazom?“

„Zdedila ich. Jej rodičia jej zanechali značnú sumu, no aj jej snúbenec, teda bývalý, jej zanechal veľmi slušnú sumu. A ako sa zdá, tak ona tie peniaze rozumne investovala a danú sumu dokonca strojnásobila.“

„Takže predsa je to pravda.“

„Vy ste o tom vedeli?“

„Niekto mi niečo spomínal, no nechcel som tomu veriť, lebo ona tak nepôsobí.“

„Možno tak nevyzerá, no je poriadne bohatá a to znamená, že sa vám ten prípad nikdy vyhrať nepodarí a ja už vás nezastupujem, no dám vám dobrú radu. Ak chcete patriť do života toho dieťaťa, tak sa k nej správajte nanajvýš milo a získajte si ju, pretože inak stratíte aj právo na dieťa.“

„Ďakujem za radu, no nepotešili ste ma. Dovidenia.“

Cestou rozmýšľal o tom ako sa dostať z tejto situácie, lenže uvážil, že keď chce zistiť nejakú jej slabinu musí sa k nej dostať naozaj blízko. To znamená, že sa jej musí začať venovať.

Od toho času sa jej snažil byť stále na blízku, venoval sa jej prianiam a snažil sa získať si ju. Ona spočiatku nevedela ako má reagovať na jeho náklonnosť, ba dokonca ju časom prijala. Dokonca mu na toľko začala dôverovať, že mu povedala aj o smrti svojho snúbenca a rodičov. Nikdy sa však nezmienila o predaji bytu, pretože sa to ťahalo a nikdy na to nebol čas. Dokonca, keď sa dozvedeli, že to bude dievčatko, tak bol taký šťastný, že vykúpil asi všetky obchody, pretože jej domov prišlo more ružových vecí, od postieľky, cez prikrývky, hračky a množstvo oblečenia. Nevedela, čo s tým, pretože ona už postieľku kúpenú mala a aj niektoré iné veci, preto mu to poslala nazad s odkazom, na ktorom stálo: Ďakujem pekne, potešilo ma to, lenže ja už veci kúpené mám, preto by si si ich mal nechať a zariadiť malej izbičku v tvojom dome. Veď bude cez víkendy bývať u teba, tak by mala mať svoju vlastnú izbu.

Veľmi ho to nepotešilo, ba naopak zarmútilo ho to, pretože si uvedomil, že nepatrí do jej života a ona ho toleruje len kvôli dieťaťu. Ani sám nevedel prečo ho tak mrzelo to, že nie sú skutočný pár.

Jedného dňa sa rozhodol, že je čas, aby ju vzal k rodičom. Už dávnejšie im povedal o nej a o dieťati, no nepovedal im všetko, pretože vedel, že by ho odsúdili. Ani on na to nebol teraz hrdý, no stalo sa to a to nijak nezmení.

„Som trochu nervózna,“ povedala len, čo nastúpila do auta.

„Neboj sa, si úžasný človek. Určite si ťa obľúbia.“

„Tak to dúfam,“ povedala s plachým úsmevom na perách.

„Chcem, aby si vedela, že som rodičom nepovedal celú pravdu. Hanbil som sa pre nimi ako sa hanbím aj pred tebou za to, čo som spravil. Povedal som im, že si moja náhodná známosť. Mrzí ma to, ak som ťa tým urazil, lenže to, čo sa stalo už nezmením, hoci by som veľmi chcel, a nemyslím, že by bolo vhodné, aby sa v tom vŕtali moji rodičia.“

„Fajn, viem ako to myslíš a neboj sa neurazila som sa. A keď mám pravdu povedať, myslím, že som ti už aj odpustila.“

„To naozaj? Neviem, čo na to povedať. Veľmi si to cením a ver, že ťa už nikdy nesklamem a ani našu dcérku. Vzal je ruku a pobozkal ju na ňu. Bolo to mimovoľné gesto, ktoré súviselo s jeho prejavom vďaky, lenže oboch ich to akosi zasiahlo. Uvedomili si, že si nie sú celkom ľahostajní.

Keď prišli pre dom Jasonových rodičov, tak neverila vlastným očiam. Bola to mohutná stavba a pôsobila naozaj impozantne. Vedela, že takéto sídlo muselo stáť veľa peňazí, no verila, že aj ona raz v takom dome bude bývať. Jeho rodičia ich už čakali na schodoch a potom, čo vystúpila z auta ju vrúcne objala jeho matka.

„Máte prekrásny dom,“ poznamenali Alex, pretože jej došli slová.

„Ďakujem Alex. Konečne ťa spoznávam. Jason o tebe stále rozpráva, ale neviem prečo nás ešte nepredstavil. Je celý nadšený z dieťaťa,“ odpovedala jeho matka. Z dieťaťa, pomyslela si trpko Alex.

„Neviem, či je múdre, aby náš syn mal syna, keďže on sám je ešte dieťa,“ priplietol sa do rozhovoru Jasonov otec, ktorý ju tak isto tuho objal.

„Dcéru. Doktor povedal, že to bude dievčatko.“

„To je skvelá správa. A máme čo oslavovať. Jason, prečo si nám nič nepovedal?“ obrátila sa matka k nemu.

„Ja som chcel…“začal Jason.

„…aby to bolo prekvapenie,“ ukončila Alex. V poslednom čase sa im často stávalo, že si navzájom dokončovali vety. Veď sa niet, čo čudovať, pretože boli spolu skoro každý deň.

„Ste nádherný pár. Už ste sa aj rozhodli ako sa bude volať?“ opäť sa ozvala matka.

„Ešte nie, ale..

„…máme už zopár alternatív,“ znovu dokončila Alex Jasonovu vetu. Mama s otcom si vymenili veľavýznamné pohľady a všetci štyria sa zasmiali.

Alex už už chcela niečo povedať ohľadom poznámky o páre, pretože oni neboli dvojica, lenže nechcela Jasona strápniť, preto si to nechala pre seba.

„Poďme jesť, večera je už na stole,“ povedal otec a všetci sa pobrali k stolu. Celý večer sa niesol v príjemnej atmosfére a Alex bola rada, že prijala toto pozvanie. Jeho rodičia boli milí ľudia a verila, že budú skvelí starí rodičia. Pri odchode sa ešte zopárkrát poďakovala, čo jeho rodičia pokladali za veľmi milé. Páčila sa im a mienili synovi dohovoriť, pretože chceli, aby si Alex vzal za ženu. Nevedeli si pre neho predstaviť lepšiu manželku.

Keď prišli pred Alexin byt, tak ju musel zobudiť, pretože po ceste zaspala. Nezvykli počúvať rádio, takže ju musel zvuk motora ukolísať k spánku. Potom ako jej pomohol vystúpiť z auta ako to robieval vždy, tak si ju vzal do náručia a pobozkal ju. Bolo to impulzívne, lenže na oboch to pôsobilo ako magnet a nevedeli prestať. Nakoniec sa však Jason spamätal a odtiahol sa, ale iba na toľko, aby mohol hovoriť a povedal: „prepáč. Neviem, čo to do mňa vošlo. Ja len neviem, či chcem byť len priateľ. Sama si tvrdila, že si mi už odpustila, tak prečo nezačneme odznovu a neutvoríme pár?“

„Neviem, čo ti mám na to povedať. Všetko je to na mňa trochu rýchle. Rozmyslím si to a zajtra ti odpoviem, súhlasíš?“

„Samozrejme, máš čas.“ Pobozkal ju na čelo, nastúpil do auta a odišiel.

Ona v noci nad tým premýšľala, lenže nebola si istá, tým, čo by mala urobiť. Rozhodla sa to skúsiť a dúfala, že to neoľutuje. Babám to povedala o pár dní neskôr a oni si iba vzdychli a povedali, že konečne. Chodili spolu už pár mesiacov a Alex už celkom zabudla na to, že chce kúpiť nový dom. Naposledy to dala na starosti Sarah, pretože vedela, že má dobrý vkus, môže jej veriť a zamestnávalo ju to na toľko, že nemala čas žialiť nad tým, že ona jediná nikoho nemá. A preto to ani nepovedala Jasonovi.

V jeden krásny večer Jason vymyslel niečo neobvyklé. Namiesto toho, aby ju vzal do reštaurácie, tak ju vzal k jednému súkromnému parku s jazierkom a altánkom. Bol tam pripravený stôl a dokonca tam hrala hudba, ktorá vychádzala z nástrojov prítomných hudobníkov. Všade žiarili svetlá a všetko to pôsobilo neskutočne romanticky. Dokonca jej odsunul aj stoličku, aby si mohla sadnúť. Správal sa ako dokonalý gentleman a potom ako sa posadil oproti nej, luskol prstami a im priniesli jedlo. Nevedela ako, no vždy trafil to, na čo mala práve chuť. Po večeri, ktorá príjemne rýchlo prebehla, hoci bolo väčšinou ticho, lenže im to neprekážalo, pretože obaja už boli zamilovaní jeden do druhého a tešila sa zo vzájomnej prítomnosti, ju vzal tancovať. Bolo tam málo miesta, no im to stačilo, pretože boli iba dvaja a netancovali iba sa vlnili v rytmoch hudby pritisnutí jeden na druhom. Bozkávali sa, objímali a tancovali. O chvíľu už videl, že je unavená, preto ju opäť usadil k stolu. Z vnútorného vrecka saka vytiahol krabičku. Bola taká zaskočená, že je zabehla voda, ktorú práve pila. Musel vstať a pobúchať ju po chrbte. Bolo to komické a obaja sa na tom začali smiať. Ako prvý prehovoril on: „hádam si si nemyslela, že je to prsteň. Chcel som ťa prekvapiť a tak som ti kúpil toto.“ Otvoril škatuľku a v nej sa ligotali krásne náušnice.

„Mal som aj iný dôvod. Trošku sebecký, to priznávam, ale chcem, aby si dnes prespala u mňa. Možno to, čo ti teraz poviem ťa prekvapí, lenže neviem prečo by som mal viacej čakať. Za posledných pár mesiacov sa stal  zo mňa iný človek, pretože si v mojom živote a dokonca čakáš naše dieťa. Ver či nie, som rád za to, čo som vtedy urobil, pretože bez toho by som nikdy neotvoril oči a nespoznal by som ťa. Milujem ťa tak ako aj naše dievčatko.“

Potom sa postavil, silno ju objal a vášnivo pobozkal.

„Aj ja ťa ľúbim a ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a toto je jasný príklad. Veľmi rada s tebou strávim dnešnú noc,“ povedala so šibalským úsmevom na tvári. Hoci obaja vedeli, že pre pokročilé štádium tehotenstva sa nebudú milovať, tak sa tešili z toho, že strávia noc v náručí jeden druhého. A tak sa aj stalo.