interaktívne príbehy

„Doktor Novák, prosím na príjem,“ ozvalo sa z reproduktorov práve v čase, keď mal už iba zopár minút do konca pracovnej doby.  Už sa tešil ako si vyzdvihne krásnu ženu a zájdu spolu na raňajky. Možno aj k nemu domov. Pri tej myšlienke sa mimovoľne usmial, pretože hoci to bolo jeho vrúcne želanie odvtedy ako ju uvidel, vedel, že by nikdy takto nevyužil situáciu. Nebola na tom nervovo práve najlepšie a bol si istý, že to posledné, čo teraz potrebuje je sex na jednu noc. Bol typ muža, ktorý dokázal využiť každú príležitosť, no nie za cenu zdravia, či iného. Prišiel na miesto a tam bola žena, v pokročilom štádiu tehotenstva, no nie v konečnom, ktorej práve odtiekla plodová voda a vyzeralo to na predčasný pôrod. Okamžite ju museli previesť, urobiť vyšetrenia, aby zistili, či je dieťa pripravené uzrieť svetlo sveta. Vyskytli sa však aj ďalšie komplikácie, preto museli ihneď operovať a trvalo to dlhšie ako predpokladali. Všetko sa podarilo, už záviselo iba od toho drobučkého stvorenia, či bude mať dostatok sily, aby vydržal nasledujúcich 24 kritických hodín. Unavený, no spokojný s výsledkom svojej práce sa osprchoval, obliekol a išiel vyhľadať svoju očarujúcu dámu. No keď prišiel na miesto, kde ju predtým zanechal, videl tam len muža pozerajúceho do skla a nevnímajúceho okolie. Nebol si istý, či už odišla, alebo išla iba na toaletu či niečo podobné, ale nemohol čakať, preto sa pozrel ešte raz na svoje pacientky a odišiel, pretože potreboval zaslúžený odpočinok.

Medzitým už svitlo ráno a Jason sa vrátil. Bolo na ňou vidieť, že toho veľa nenaspal, no neprekvapilo ho, že Saru našiel spať na tvrdých nemocničných stoličkách. Pohľad na tie drobunké stvorenia človeka neskutočne upokojoval. Nie ako jeho prázdny byt, ktorý voňal po nej, a preto sa mu ani nedarilo zaspať. Nemohol tam zostať. Bol si vedomý toho, že sa musí presťahovať, ak nie kvôli nemu tak určite kvôli malinkej, pretože ona si zaslúžila niečo lepšie ako staromládenecký byt. Rozhodol sa o tom porozprávať s dievčatami, že by si našiel nejaký dom a vzal k sebe aj Karolínku. Opatrne zobudil Saru. Chvíľku jej trvalo, aby sa zorientovala, no potom, keď si uvedomila, kde je a prečo tam je, tak si myslela, že sa niečo stalo, že Jason prišiel tak skoro.

„Stalo sa niečo? Veď si mal prísť až ráno a ešte nie sú ani štyri hodiny,“ pritom sa pozrela na hodinky, pretože sa s pánom doktorom mala stretnúť o štvrtej a myslela si, že by ju bol zobudil. Lenže neboli štyri, ale pol šiestej.

„Už je dobre po piatej, preto som tu a aj preto, že som nemohol zaspať. V byte mi ju všetko pripomínalo,“ uvedomil si, že už dávno nikomu nič také osobné nepovedal, lenže teraz akoby vedel, že Sara vie ako sa cíti. Lenže nemohla to vedieť, to nemohol nikto. Veď kto by pochopil človeka ako je on? Jedine Alex a tá už bola mŕtva. Nemohol si na to zvyknúť, no vedel, že nikomu nepomôže, keď sa poddá žiaľu a zanevrie na celý svet. Mal predsa dcéru, o ktorú sa musel starať.

„Máš pravdu, ja som len…, ale to je jedno…máš pravdu,  nie je to príjemné vrátiť sa tam, kde ti milovaného človeka všetko pripomína..ja tiež neviem ako to doma vydržím,“ pod chvíľami a odmlčovala, pretože nemohla hovoriť súvisle. Stále jej v hlave vírilo množstvo myšlienok a on ich nebola schopná utriediť tak rýchlo ako inokedy.

„Teraz ťa vystriedam. Zostanem tu a ty sa choď domov vyspať. Aspoň trochu. A mohla by si prosím ťa pobaliť malej veci? Myslím, že ich bude potrebovať.“

„To je jasné, že jej prinesiem veci. Predtým som na to ani nepomyslela, ale bude potrebovať aspoň plienky, no nie?“

„Bude,“ to bolo jediné, čo povedal. Cítila sa hlúpo, že na to nemyslela a on jej to musel pripomenúť. Ona tu mala pomáhať jemu a nie on jej. Bola už na odchode, keď povedal: „Počkaj. Musím sa s tebou o niečo porozprávať. Nie je to asi najvhodnejšia doba, pretože si unavená, ale budeme to musieť vyriešiť skôr ako malú vezmeme z nemocnice.“

Otočila sa k nemu tvárou v tvár a povedala: „No tak hovor.“

„Ja som len chcel, aby bývala so mnou. Som jej otec a pretože matku už žiaľ nemá, odmlčal sa, „ tak som si myslel, že by to bolo najlepšie. Viem, že by ste sa o ňu starali ako o vlastnú, ale…“ nestihol ani dopovedať, keď mu Sara skočila do reči.

„Tak týmto sa nemusíš trápiť. Alex práve kúpila nový dom a v jej poslednej vôli stojí, že sa tam máme, pokiaľ chceme, všetci presťahovať. Vrátane teba a malej Karolínky.“

„Aha ten dom, ja som naň skoro zabudol,“ hovoril, ale pritom neskutočne zosmutnel. Pripomenulo mu to všetko, čo sa stalo.

„Pravdou je, že sme sa mali presťahovať do konca týždňa. Ja som to všetko zariaďovala, lenže takto neviem, či sa to bude dať. Myslím, že rozumnejšie by bolo, keby som sťahovákov presunula na budúci týždeň. Bude to dosť na rýchlo, ale bude to musieť byť, pretože ten byt, v ktorom bývame je v ponuke na predaj a práve dnes, vlastne včera, mi volala realitná agentka, že našla kupcov a oni by sa chceli nasťahovať do konca mesiaca a to je budúci piatok.“

„A čo ak sa nechcem nasťahovať k vám?“

„To je na tebe. Samozrejme to môžeš odmietnuť, moja vôľa to nie je.“ Tým mu pripomenula, že je to vôľa tej, ktorá pre neho toľko znamenala a verila tomu, že to urobí iba kvôli nej.

„Dobre, tak to uskutočníme budúci týždeň.“

„Som rada, že sme sa dohodli.“ Už odchádzala, že jej povedal, aby mu zavolala, keby bolo niečo treba alebo niečo nové okolo pohrebu a ona odišla. Mala ísť domov, ale vedela, že tam by to bol iba horšie, preto sa rozhodla, že sa zastaví na mieste, ktoré bolo stále otvorené a pre každého. V kostole. Bolo tam pusto a ona v tom nádhernom, ukľudňujúcom tichu mohla otvorene, bez akéhokoľvek strachu predniesť svoje myšlienky Bohu. Vyrastala v sirotinci, a preto nemala matku ani otca, ktorý by jej poradili, ale verila, že jej On pomáha vždy, keď to najviac potrebovala. Bol jej útočiskom v tých najťažších chvíľach i v radostiach. Ako otec. Preto neváhala, kľakla si a nahlas mu predniesla to, čo mala na srdci.

„Bože, neviem, čo mám robiť. Umrela. Ty to vieš, ale prečo? Prečo si nám ju vzal? Potrebujeme ju, my všetci. Je to neuveriteľne nespravodlivé, že to dievča, ktoré nikdy nič zlé neurobilo, muselo takto skončiť. Viem, že ty máš svoje dôvody, prečo robíš, čo robíš, ale dúfam, že niekedy to budem môcť pochopiť aj ja. Karolína ju potrebuje najviac. Je to jej matka, teda bola. Je taká krásna. Neviem na ňu prestať myslieť, ale to je asi údel matky, však? Pretože sa tak cítim. Zverila mi ju. Mne, tej, ktorá som jej ublížila a cez to všetko mi dala svoju dcéru, aby som ju vychovala. Mám strach. Neviem, či dokážem byť dobrou matkou, niekým, na koho sa bude môcť spoľahnúť aj keď vyrastie. Je to ťažké, ale pre Alex, ktorá mi bola vernou priateľkou sa musím pokúsiť aj o nemožné, len aby som ju z jej dcéry vychovala krásnu, inteligentnú a mravnú ženu. Pomôž mi a stoj pri mne, pretože to budem veľmi potrebovať.“  Hovorila, no slzy jej stekali po lícach a potom už len usedavo plakala. Nikdy netušila, že v sebe má toľko sĺz. Ešte tam zostala nejaký čas, no potom, čo nabrala aspoň trochu duševného pokoja, vstala, prežehnala sa a odišla.

1. zblíži sa viac s Jasonom

2. pohádajú sa