Založ si blog

čiernobiely svet – Sara V.

Nastal čas, aby aj ona začala žiť. Prešiel týždeň odvtedy, čo sa jej Kris spýtal, či nechce niečo viac. Mali sa stretnúť. Práve dnes. Celý týždeň sa sťahovali, pretože museli vypratať byt, aby ho mohli predať tak rýchlo ako chceli. Niežeby potrebovali peniaze, ale potrebovali odísť. Museli opustiť miesto, ktoré im toľko pripomínalo Alex. Ani jedna z nich tam nechcela byť dlhšie ako musela. Pobalili aj jej veci. Spoločne. To bolo to najťažšie, čo v živote musela urobiť. Ešte jej nezomrela tak blízka osoba. Jej rodičia žili síce na druhom konci republiky a vídala ich málo, ale to ona chcela byť nezávislá a dokázať im, že sa vie postarať sama o seba. Dokázala to. Študovala a pritom pracovala. Peniaze si poctivo odkladala, pretože nemusela platiť nájomné ani nič podobné. Bola rada, že v najväčšej núdzi stretla Alex. Bolo ťažké sa s ňou rozlúčiť a ešte to veľmi bolelo, ale ona bola zvyknutá prekonávať prekážky, takže to nevzdala, tak ako Lusy. Ju to položilo, ale niet sa čo čudovať, keď v priebehu pár mesiacov stratila svoju životnú lásku, ako ona volala Toma a svoju najlepšiu kamarátku. Zostala depresívna a melancholická, lenže Nikol si to nemohla dovoliť. Podieľala sa na všetkom možnom, len aby tak neskončila, pretože vedela, že to je stav, z ktorého sa ťažko dostáva človek von. Pomáhala nielen baliť jej veci, ale dokonca to bola ona, kto navrhol, aby ich venovali charite, pretože už ich aj tak nepotrebujú a zbytočne by ležali v škatuliach na povale v ich novom dome. Páčil by sa jej. Bol obrovský. Mal desať spální s vlastnou kúpeľňou, dve kuchyne, prekrásnu a priestrannú jedáleň, kde mohli usporiadavať aj plesy keby chceli, pretože poskytovala dosť priestoru aj na tanec. Najviac ich zaujala obývačka. Bola to veľká miestnosť a hoci sa s veľkosťou jedálne nedala porovnať uchvátila ich hlavne domáckosťou. Vytvorili si tu rodinné prostredie na príjemne strávené večeri. Musela pochváliť Saru, ktorá zariaďovala celý dom. Dokonca táto miestnosť bola spojená s terasou a vlastným dvorom s bazénom. Nikto si nebol istý, ako budú sami udržiavať tento dom, ale zatiaľ sa rozhodli nenajímať žiadne pomocné sily či upratovačky. Boli mladí a vitálni, preto im bolo proti mysli platiť niekomu za to, čo dokážu urobiť sami. Necítili sa privilegovaní. Nikto z nich, hoci niektorí mali na to právo.

Zazvonil telefón. Položila misku, čo práve rozbaľovala a zodvihla.

„Prosím?!“ spustila automaticky bez toho, že by sa pozrela na to, kto volá.

„Ahoj. Tu Kris, ale to asi vieš, pretože sa ti zobrazuje meno volaného, no nevadí. Som trochu nervózny, tak kecám dve na tri, ale kvôli tomu nevolám. Chcem len vedieť, či si už nad tým premýšľala a ako si sa rozhodla. Ak nie, ja to pochopím, len nechcem, aby sme niečo premrhali alebo tak…“veľmi sa rozbehol, preto ho Nikol musel trošku zbrzdiť.

„Kris ja..“ počkala kým stíchne a pokračovala: „premýšľala som nad tým a rozhodla sa. Chcem ísť s tebou na rande. Máš pravdu v tom, že život je krátky a treba využiť každú príležitosť. Nikdy nevieš, kedy sa všetko zmení. Kedy by sme sa teda mohli stretnúť?“

„To ma teší, že si sa takto rozhodla. Stretnúť? Hoci aj dnes ak ti to vyhovuje. Rpišiel by som pre teba okolo ôsmej a šli by sme sa niekam najesť.“

„Môže byť. Dnes už nemám nič také dôležité. Budem ťa čakať. Zatiaľ pa,“ s týmito slovami ukončila hovor. Dokonca ho nenechala ani pozdraviť. Dokončila vybaľovanie posledných škatúľ a pobrala sa do svojej izby, pretože sa rozhodla urobiť si horúci kúpeľ. Potrebovala trochu zrelaxovať a vo vani sa jej vždy darilo usporiadať si myšlienky. Tentoraz však nie. Mala ich rozlietané na všetky strany. Nejako jej na tom prestalo záležať. Prestala sa trápiť tým, čo ak a užívala si pocit, keď ponorený v teplej vode sa cítite tak uvoľnene ako nikdy inde. Príjemné teplo obmýva vaše telo a vy zatvoríte oči, vdychujete vôňu peny a máte chuť spať. Po pol hodinke vyliezla, osušila sa a vybrala si šaty na večer. Nebolo to nič extra. Nohavice, ktoré by mohol niekto označiť za športové, ale spolu s topom, ktorý k nim zvolila o tom nemohlo byť ani reči. Vyzerala úžasne. Dlhé čierne vlasy jej splývali do pol chrbta, krásne modré oči, klipkali dlhými a plnými riasami, ktoré zvýraznila špirálou a ústa s trochou marhuľového balzamu na pery priam lákali k tomu, aby ich niekto pobozkal. Bola nekonvenčná a nepotrebovala sa veľmi parádiť, preto jej ani príprava na večer netrvala dlhšie ako pár minút. Bolo takmer osem a pred ich domom zastalo auto. Kris vystúpil z auta a chcel ísť zaklopať na dvere, aby svoju partnerku upozornil na svoj príchod. Kráčajúc k nim sa však otvorili a Nikol mu vyšla v ústrety. Čakala ho a týmto postojom to dala najavo. Páčilo sa mu to, pretože veľa žien by to nepriznala.

„Ahoj,“ pozdravil.

„Ahoj,“ odpovedala mu, keď sa stretli na pol ceste. Nastalo trápne ticho a nikto nevedel, čo povedať. Kris iba kývol hlavou k autu a bez slova šli. Otvoril jej dvere ako sa na správneho gentlemana patrí.

„To nemusíš robiť. Ja to nevyžadujem. Sme v 21. Storočí, už to nie je povinnosť,“ povedala mu na jeho gesto.

„Viem, že nemusím, ale po prvé som stará škola a po druhé som chcel,“ nedal sa on a pritom sa usmieval úsmevom, z ktorého by sa snáď každej žene rozbúšilo srdce, ale Nikol to bolo jedno. Poznala takéto úsmevy a vedela aj o sile ich účinku, ale poučila s a z vlastných chýb, preto iba mykla plecom a spýtala sa: „kam pôjdeme?“

„Vybral som niečo, čo nie je práve tradičné, ale rád tam chodím, pretože sa tam dá dobre najesť a hoci sa to na rande moc nehodí, tak dúfam, že sa ti tam bude páčiť rovnako ako mne. Ak nie, pôjdeme inam.“

„Mne je to dosť jedno, že kam, ale už som fakt hladná a ak to nechceš o chvíľu aj počuť, tak dupni na plyn a ideme.“ Obaja sa rozosmiali, ale nebol to uvoľnený smiech. Stále medzi nimi bolo nevysvetliteľné napätie, ale obaja si mysleli, že je to len prvým rande. Páčilo sa jej to miesto. Bola to atypická reštaurácia, pretože ste zaplatili len raz a mohli ste zjesť koľko ste chceli. Bolo to úžasné. Mali pekný večer. Rozprávali sa o hudbe, politike, o práci, o živote a o všetko možnom, čo im len prišlo na um. Neprekvapilo ich, že nakoniec zostali v reštaurácii sami, ani to, že ich dokonca čašník musel požiadať, aby odišli, pretože zatvárali. Bolo im dobre, hoci neboli úplne sami sebou. Po odchode z nej sa rozhodli ísť sa poprechádzať popri rieke, po parku a len tak ulicami mesta. Držal ju za ruku a jej to prekvapujúco neprekážalo. Mala ju teplú a on naopak. Napriek tomu jej to však nevadilo. Stále sa mali o čom rozprávať, preto veľmi nevnímali čas. Lenže keď už napokon začalo svitať, obaja si uvedomili, že sa blíži koniec toho večera, a to bol moment, z ktorého mali obaja strach. Uvedomovali si, že to zámerne odďaľovali. Zaviezol ju pred dom. Ešte sa chvíľu rozprávali, keď nastal čas, aby šla dnu. Očakávala bozk, ale mala z neho strach, hoci nevedela prečo. Zatvorila oči a jazykom si prešla po už suchých perách. Vedel, čo chce, ale nechcel to pokaziť. Bál sa, že keď ju pobozká, tak stratí kontrolu a to by sa jej asi nepáčilo, preto sa naklonil a dal jej bozk, ale iba na líce. Otvorila oči a videl jej v nich sklamanie. Usmiala sa, poďakovala mu za skvelý večer a obrátila sa k dverám. On sa tiež obrátil a kráčal k autu, keď sa v ňom niečo zlomilo a povedal si, že život je aj tak krátky.

Práve zasúvala kľúč do zámku, keď ju chytil na lakeť, otočil k sebe a pobozkal tak vášnivo a zároveň jemne, že chvíľu zostala iba nehybne stáť a nevedela, čo má robiť. Prekvapilo ju to a to sa stávalo zriedka. Spamätala sa. Pootvorila viac pery, aby mal jeho jazyk ľahší prístup do jej úst. Všetka ich divoká povaha sa teraz dostávala von. V priebehu týchto bozkov zistili, že sú si súdení. Navonok chladní, vo vnútri rozpálení. Nemohli od seba odtrhnúť pery. Ona mu rukami prechádzala po šiji a vlasoch. On jej rukami blúdil po chrbte, prsiach a zadku. Nevydržal to. Jednou rukou ju chytil pod zadkom a zdvihol ju. Ona automaticky, akoby to robila každý deň, roztiahla nohy a ovinula mu ich okolo bokov. Pritlačil ju k stene hneď vedľa dverí. Napriek všetkému sa neprestali bozkávať. Obaja boli taký zaujatí iba jeden druhým, že si ani nevšimli, že ju pritlačil o zvonček a on vyzváňal tak, že zobudil celý dom. Nevšimli si ani to, že sa otvorili dvere a v nich stále nielen Sara s Lusy, ale aj Jason, ktorí boli viac ako prekvapení zo scény, ktorá sa odohrávala pred ich očami. Napokon to už Sara nevydržala a povedala: „hej decká, niežeby sa nám to nepáčilo, ale čo tak zájsť do izby?“

Pri zvuku Sarinho hlasu sa Nikol spamätala a otvorila oči. Zistila, že je v dosť zvláštnej polohe a aby to nebolo málo, pozerali sa na nich tri páry očí a mimo toho tam neskutočne hlasno zvonil zvonček.

Keď sa Nikol odtiahla, spamätal sa aj Kris a potom ako zistil, čo sa deje, spustil ju dolu na zem a nevedel, čo robiť. Trojica videla, že im je trápne a nechcela im to ešte zhoršovať, preto sa iba očami naznačili, že je čas ísť do postele a odišli.

„Prepáč, ja..“ začal Kris po tom ako odišli.

„Neospravedlňuj sa. Obaja sme to chceli. Je to naša spoločná vina, keď už. A…mne sa to páčilo,“ povedala Nikol trochu rozpačito.

„Mne tiež. To mi ver.“

Obaja vedeli, že keby sa znovu pobozkali, tak by skončili presne tam, kde pred malou chvíľou, preto si iba zaželali dobrú noc a rozišli sa.

Nikol prišla do vnútra a neverila tomu, čo sa stalo. Nestihla však na to ani myslieť, pretože  zazvonil domáci telefón. Prekvapilo ju to, pretože ten zatiaľ nemal nik iný ako lekári z nemocnice, kde bola Karolína. Dostala strach.

1. malej sa niečo stalo

2. volajú iba preto, aby im oznámili, že si ju môžu vziať home

Čiernobiely svet – Sara X.

30.06.2011

„No čo ako dopadlo včerajšie rande?“ spýtala sa Nikol po tom, ako zazrela Saru vchádzať do kuchyne. „A ty čo robíš doma? A ako vieš, že som mala rande?“ oponovala jej Sara. „Dáš viac »

čiernobiely svet – Sara IX.

09.12.2010

Cítil sa však nesvoj. Vôbec jej neuveril to, že ho pobozkala iba preto, že bola rozcitlivená z filmov. Mal pocit akoby ho v poslednej dobe brala ako niečo viac, nie len ako kamaráta. Nevedel jej viac »

čiernobiely svet – Sara VIII.

24.10.2010

„Ahoj,“ ozval sa do telefónu, „nie, dnes nemôžem...ale veď...vieš predsa, že...no dobre, tak prídem...áno, už nastupujem do auta, hneď som tam.“ „Čo sa deje?“ spýtala sa Sara obliekajúc viac »

Šéf Toyoty: Elektromobily nie sú pripravené pre masovú výrobu

17.11.2017 22:35

Šéf Toyoty Takeši Učijamada nepovažuje amerického priekopníka vo výrobe elektrických vozidiel Tesla za vzor hodný kopírovania.

John F. Kennedy, Jacqueline Kennedy

Zverejnili ďalších 10 744 materiálov súvisiacich s atentátom na prezidenta Kennedyho

17.11.2017 21:02

Americký národný archív informoval, že 8 336 materiálov zverejňujú úplne a 2 408 čiastočne, pričom 144 sa dostane na verejnosť úplne po prvý raz.

Tesla Semi

Tesla ukázala novinky. Elektrický ťahač a roadster

17.11.2017 20:00

Prototyp elektrického ťahače Tesla Semi a nový športový kabriolet Roadster predstavil vo štvrtok americký výrobca elektrických vozidiel Tesla.

ITAPA 2017: Otvorenie kongresu

Svet zaplavujú dáta neznámych vlastníkov

17.11.2017 20:00

Dáta sa stávajú tovarom. Čoraz väčší počet digitálnych zariadení produkuje záznamy o ľudskej činnosti.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 20
Celková čítanosť: 15136x
Priemerná čítanosť článkov: 757x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy