interaktívne príbehy

„Baby je tu hrozná nuda. Poďme radšej domov. Nemá zmysel tu len sedieť,“ rozhorčovala sa Alex, keď jej začala dochádzať trpezlivosť. Odkedy prišli na diskotéku, stále len sedeli na mieste a nudili sa. „Na to, aby sa som sa nudila, som mohla byť aj doma,“ lamentovala ďalej.

„Alex, tebe sa zase nič nepáči. Vieme, že by si chcela byť radšej doma a spať, ale musíš chodiť aj medzi ľudí a zabávať sa,“ oponovala jej Viky.

„Fakt, Al, Viky má pravdu. Veď sme ešte len prišli, možno sa to rozbehne,“ zamiešala sa do rozhovoru Nikol.

„Nie, Niky. Prišli sme pred pol hodinou. Ale pre mňa, za mňa zostaňte si tu, no ja idem o hodinu domov. S vami alebo bez vás,“ ohradila sa Alex.

„Fajn, len som zvedavá, kto ťa odvezie. Pokiaľ  viem auto je moje a zaujímalo by ma, čo spravíš ak sa mi nebude chcieť ísť domov. Pôjdeš pešo? Cez celé mesto?!“ nedala sa Viky.

„Viky, Viky, ja si vždy niekoho zoženiem. O to sa ty nemusíš báť,“ povedala Alex veľmi sebavedome, no vnútorne o tom nebola presvedčená.  Pravdou bolo, že bola naozaj závislá na Viky ako odvoze domov.

„Tak to by som chcela vidieť,“ riekla Nikol a pozrela sa na Alex ponad zdvihnuté obočie.

Alex už nestihla zareagovať, pretože v tom momente prišiel Tomas.

„Taaak dievčatá, tu sú tie drinky, čo ste chceli,“ povedal s úsmevom, pretože vycítil napätú situáciu.

„Tom, kde je Lus?“ spýtala sa Nikol na Tomovu priateľku a ich kamarátku, ktorá išla pre tie drinky s ním.

„Neviem, šla hneď za mnou,“ zamrmlal Tomas, ktorý si až teraz všimol, že prišiel sám.

„Žiadne strachy, som tu,“ povedala krútiac hlavou nad ich neopodstatneným strachom. Popri tom podávala Alex drink so slovami: „Mala by si si dať aj niečo ostrejšie ako večnú minerálku.“

„Teraz akože na čo narážaš? Myslíš si, že bez alkoholu sa neviem zabaviť, alebo čo?“  vyskočila na ňu Alex.

„Ale nie, to netvrdím, len si stále taká podráždená v poslednom čase aj prchká a agresívna, nehovoriac o tom, že si stále taká smutná. Všetci vieme, že si si prešla peklom, a nikto z nás si to ani náhodou nevie predstaviť, aké to musí byť ťažké, no nemôžeš žiť večne v minulosti a utápať sa v spomienkach. Musíš sa aj zabaviť, odviazať sa a zabudnúť.“

„To teda nie, vôbec sa neutápam v spomienkach, len sa mi nechce. No a čo má byť? Hm?! Ako chcete, budem sa baviť.“ Po tomto vyhlásení vstala a šla za Dj, aby pustil niečo rytmickejšie. Cestou späť jej však v hlave vírili spomienky, ktorých sa, hoci veľmi chcela, nemohla zbaviť. Ani sedenia u psychológa jej nepomáhali. Stále sa jej to vracalo v snoch a mátalo ju to ako nočné mory. Neplakala, už si ani nebola istá, či to dokáže. Preplakala už toľko, že si asi minula zásoby aj na celý život. Nepripadalo jej to už ako nič zlé. Keď o tom napísala, ako jej poradil psychológ, zdalo sa, akoby sa to stalo niekomu inému, nie jej. Možno preto už necítila bolesť. A možno to bol čas, ktorý jej pomohol. No nemienila sa tým ďalej zaoberať. A tak po návrate zavelila: „A ide sa.“ Všetci vstali a šli, len aby si zatrsali v rytme popu. Napokon, keď sa to pekne rozbehlo a zdalo sa, že nik si ju nevšíma, rozhodla sa odísť von a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Nemala veľkú chuť tancovať. Vo dverách sa ešte otočila, aby zistila, čo sa deje. Nevšímajúc  si, čo robí, v snahe otvoriť dvere, vrazila do neznámeho chalana, ktorý od prekvapenia neudržal rovnováhu a padal na zem s nechápavým výrazom v očiach. Po tejto chybe a zúfalej snahe zachytiť ho, obaja skončili na podlahe. Cítila sa strašne trápne a úporne sa snažila dostať sa z neho. Nemohla si nevšimnúť  tie jeho pevné svaly, ani tie krásne hlboké zelené oči, v ktorých videla bolesť a hnev. Vedela, že je to jej chyba, aj to, že má právo hnevať  sa, no dúfala, že ho to prejde. Z neznámych príčin nechcela, aby sa na ňu hneval. Nechápala ani svojej túžbe zmazať mu tú bolesť z očí a utešiť ho. Bola si istá, že tá bolesť pramení z jeho srdca a nie je fyzická.

Zopár chalanov postávajúcich naokolo sa príšerne smialo.

„Nestalo sa ti nič? Prepáč, ja… ja, nechcela som. Zapozerala som sa a … Sorry, vážne ma to mrzí,“ vyjachtala so seba Alex.

„Dobre, dobre kašli na to. Veď sa nič takého nestalo,“ povedal, no až priveľmi bodro. „A vy tam, nesmejte sa a radšej nám pomôžte vstať.“ V jeho slovách bolo cítiť hnev, a tak sa neopovážili ho neposlúchnuť. Keď už stáli, ešte raz sa ospravedlnila a vybehla von.

Vedel, že sa ho bojí a na okamih pocítil potrebu chrániť ju, no rýchlo ju potlačil. Už nemienil žiadnej žene robiť šaša. Nenávidel ich, boli dobré jedine na uspokojenie jeho potrieb. Bola pekná, to musel uznať, a keby s ním chcela spať tak by nebol proti, ale nič viac.

Schádzajúc dolu po schodoch, zamyslená, nevnímajúc okolitý svet si to mierila priamo do ďalšieho cudzinca. Všimol si ju a snažil sa jej vyhnúť, no nepodarilo sa mu to včas, a tak do seba trochu drgli. Pozrela sa hore a s patetickým výrazom v tvári šepla: „Nieee, už zase?! Čo som začarovaná?“ Videl, že je z toho mimo, a preto chcel vziať vinu na seba a povedal: „Prepáč, nechcel som, no mala by si si dávať väčší pozor.“ Nevedel sa sústrediť na slová, keď že bol presvedčený, že hľadí do tváre anjela. Páčila sa mu, hoci to nebola chýrna krásavica, tá neha, ktorá vyžarovala z jej tváre ho natoľko opantala, že okamžite vedel, že s ňou chce stráviť zvyšok večera.

„Nie, to bola moja chyba. Máš pravdu, už si budem dávať pozor. Mrzí ma to.“

„Hlavu hore, to nie je tragédia, veď  si ma iba trošku buchla.“

„Ten predtým si to nemyslí.“

„Ten predtým? Bolo aj nejaké predtým? Nevadí, stáva sa. Inak ja som Kristián, no kamoši mi hovoria Kris, teší ma. A ty si?

„Alex.“ Zdal sa jej milý a pekný, no stále myslela na toho chalana, do ktorého vrazila najskôr. Nemohla zabudnúť na bolesť v jeho očiach.

„Nechceš mi dúfam povedať, že už ideš domov.“

„Nie, nejdem, len som šla von trochu sa prevetrať.“

„Tak to mi odľahlo. Táto diskotéka by prišla o najkrajšie dievča,“ povedal to, aby ju upokojil a trochu jej zdvihol náladu, no nie celkom sa mi to podarilo, pretože sa začala cítiť trochu neisto. Nebola so žiadnym chalanom od vtedy čo sa to stalo. Nevedela ako by sa mala správať, no bola si istá, že nemôže donekonečna byť sama. Rozhodla sa, že sa nechá unášať prúdom a nebude sa do ničoho hrnúť ani sa pred ničím skrývať.

„Už by som sa mala vrátiť, aby sa kamaráti o mňa nebáli.“

„Ok, tak poďme dnu,“ povedal to tak nenútene a suverénne ako keby bolo isté, že pôjdu spolu. Nemala z toho zlý pocit, práve naopak, cítila sa príjemne v jeho spoločnosti. Kráčajúc k jej kamarátom stretli partiu chalanov na čele s tým, do ktorého narazila. Na počudovanie sa prihovoril ku Krisovi.

„Čawes kámo, kde si bol?“ začal neznámy vyzvedať, „nemohli sme ťa nikdy nájsť.“

„Iba vonku, trochu sa prevetrať,“ odpovedal Kris, „prečo ste ma hľadali? Potreboval si niečo Jason?“

„Ani nie, len… ale to je v pohodke. Nevedeli sme, že si bol s niekým…“ až potom sa bližšie prizrel Alex. No keď si uvedomil, že hľadí do známej tváre, myslel si, že fantazíruje. Premýšľal o nej a to ho trápilo, no jediné, čo ho teraz napadlo bolo, že od neho niečo chce.

„Moje nervy, tak ty mi nedáš pokoj? Nestačí, že si ma zvalila na zem, ešte sa mi snažíš dostať do priazne tým, že balíš môjho kamoša, čo si vlastne zač? Čo odo mňa vlastne chceš?“ domáhal sa vysvetlenia Jason.

Alex sa nahnevala, že sa k nej správa tak hrubo. Mrzelo ju, že ňou tak pohŕda, hoci celkom presne nevedela prečo, veď ho ani nepoznala. Nedala sa a odvetila mu: „Veď som sa ti ospravedlnila a dobre vieš, že som to neurobila naschvál.“

„Tak ty si ten, do ktorého predtým narazila?“ zamiešal sa do rozhovoru Kris.

„Ako to, že predtým? Chceš tým povedať, že aj do teba?“ nechápavo krútil hlavou Jason.

„Tak nejak.“

„Ty si potom len obyčajné nemehlo dievča, nevieš dávať pozor alebo čo?“ Toto Jasonovo vyhlásenie sa jej ani trochu nepáčilo a nazlostilo ju. Bola pripravená udrieť ho, keby mal ešte nejaké múdre vety. No v tej chvíli zasiahol Kris a spýtal sa: „Venuješ mi jeden tanec?“ Nestihla ani odpovedať a už ju viedol na tanečný parket, pretože vedel, že Jason teraz odsudzuje všetky dievčatá. Veď sa ani niet čo čudovať, potom, čo mu jeho frajerka, s ktorou nemali žiadne problémy, teda aspoň si to myslel, dala kopačky z dôvodu, že jej veštica povedala, že sa k sebe nehodia. Najhoršie však bolo, že ju o dva dni neskôr našiel v posteli s iným no v ich vlastnom byte, keď si prišiel po veci. Zlomilo ho to, pretože ju ľúbil, a tak sa zaprisahal, že od teraz bude baby len využívať, pretože ani jedna si nezaslúži, aby ju mal niekto rád. Zmenil sa, stal sa z neho namyslený sebec, ktorý si prestal vážiť ľudí okolo seba, teda česť výnimkám. Rodičov mal rád a mal k nim veľký rešpekt.

Vedel, že by jej neublížil, no napriek tomu nechcel riskovať hádku.

Ako tak tancovali, rozprávali sa a smiali, pristúpila k nim Viky so slovami: „Popoluška, je po večierke, ráno vstávam, takže, hoci ma to mrzí, musíme ísť.“

„Koľko je vlastne hodín?“

„Niečo po tretej.“

Alex sa otočila ku Krisovi a hlesla: „Nechce sa mi ešte ísť, no musím, lebo inak sa nemám ako dostať domov.“

„S kamošmi ťa zvezieme ak chceš,“ reagoval pohotovo Kris.

„To by bolo fajn.“

„Tak ideš, či nie?“ opýtala sa Viky. Nepáčilo sa jej, že by tam mala nechať Alex samu, no zjavne jej nič iné nezostávalo.

„Nie, pôjdem s Krisom. Uvidíme sa ráno, tak dobrú noc.“

„Vďaka, aj tebe a uži si to.“ No pri odchode jej ešte pošepla, aby si dávala pozor.

Keď sa Viky vrátila sama, ostatným sa to zdalo divné, a preto sa Tom spýtal: „A kde je Alex? Ona s nami nejde?“

„Nie nejde, zostáva tu a odvezie sa domov s Krisom.“

„To vážne?!“ zareagovala Nikol začudovane.

„Fakt ju tu chcete nechať samu s chalanom, ktorého pozná možno pár hodín? Poďme za ňou a vezmime ju domov,“ rozhorčoval sa Tom, pretože mal tušenie, že sa stane niečo zlé. Občas sa mu to stávalo, no nikdy nevedel o čo konkrétne ide až potom, ako sa to stalo.

„Nie Tom, je dospelá a rozhodla sa sama, že zostane tu. Nemyslím, že by sa jej niečo stalo, Kris vyzerá ako fajn chalan,“ odvrkla mu Lusy.

„No poďme už,“ zahlásila Viky rozhodne, hoci nemala práve najlepší pocit z toho, že tam Alex nechávajú samu, no ako povedala Lus, rozhodla sa sama.

„Je čas ísť,“ prišiel oznámiť Jason.

„Ok, len si vezmeme veci a prídeme k tvojmu autu. Zoberieme domov aj Alex, dobre?“ povedal Kris, no nečakal na odpoveď, chytil Alex za ruku a začal kráčať smerom k ich boxu. Alex prekvapene kráčala za ním. Najprv ju ohromil tým, že ju neodvezie domov on, ale ten nafúkaný somár a potom ju drží za ruku, čím dával jasne najavo, že patrí k nemu. Bolo to síce milé gesto, no znamenalo, že to nekončí len pri jednom večeri. Nevedela, či chce, aby to pokračovalo. Hoci sa bála, rozhodla sa, že to skúsi, veď keď nezariskuje, nikdy sa nedozvie, či by to vyšlo alebo nie. Možno už dozrel čas.

Cesta autom prebiehala celkom pokojne. S Krisom sedeli vzadu, Mike vpredu a Jason šoféroval. Ako prvý vystúpil Mike, no ako ďalší sa bral Kris. Po výmene telefónnych čísel a peknej rozlúčke odišiel a Jason hlesol: „Neviem celkom presne kde bývaš, nemohla by si si sadnúť ku mne dopredu, aby si mi ukázala cestu?“ Zrazu bol taký milý až jej to prišlo divné, no urobila ako povedal. Sadla si vedľa neho. Samozrejme Jason veľmi dobre vedel kde je jej adresa, nebolo to prvýkrát, čo bol v tej časti mesta, no chcel ju mať vedľa seba. Bolo to pre neho neobvyklé, no pripisoval to túžbe, ktorú v ňom vyvolala. Chcel ju, tak ako dávno nechcel žiadnu babu. Pozrel sa na ňu, hoci vedel čo uvidí, pretože ju pozoroval celý večer, aj keď to nechcel priznať ani sám pred sebou, páčilo sa mu, čo vidí. Prešiel pohľadom po jej jasnočervených dlhých vlasoch, cez jej plné prsia, ktoré v tom fialovom obtiahnutom tričku akoby čakali len na dotyk jeho rúk. A potom tie neskutočne dlhé  nohy, v ihličkových topánočkách, rifľovej miniskukničke, ktorá sa jej stále vyhŕňala a ona si ju aj počas tanca stále posúvala dolu. Bolo to také zlaté až sa nad tým musel pousmiať. Akoby vycítila jeho pohľad pozrela sa na neho. Keď videla ako sa usmial, pozrela sa mu do očí, no prekvapilo ju, že ten hnev sa premenil na túžbu. Cítila, že ju chce a začala pociťovať strach, no aj niečo iné. Po chvíli, ako sa na seba dívali, Jason zastavil auto. Poobzerala sa okolo seba, aby zistila, že nestoja pred jej domom. Otočila sa k nemu, že sa ho na to spýta, no nestihla to, pretože ju začal bozkávať. Najprv sa ho prekvapene snažila od seba odtisnúť, no vedela, že to nemá cenu a čestne sama pred sebou musela priznať, že sa jej to páči, a preto nezostala pasívna a svojím jazykom ho začala ochutnávať. Jeho to ešte viac rozdráždilo a pritiahol si ju bližšie k sebe. Páčilo sa jej to. Vedel, že mu žiadna neodolá, veď práve prijala jeho ponuku. Začal jej pomaly perami prechádzať po krku, hral sa s jej ušným lalôčikom, až prešiel k jej prsiam, ktoré ho tak nekonečne lákali. Vzrušovalo ju to čím ďalej, tým viac, no keď pocítila jeho ruky na svojich ňadrách, uvedomila si, že má rozopnutú podprsenku, sukňu neskutočne vysoko a dokonca cítila aj cez nohavice jeho stvrdnutý penis. Konečne si uvedomila, čo robí  a zhrozená sama so seba ho na chvíľu odstrčila a povedala: „Prepáč, neviem čo to do mňa vošlo, ale toto nechcem. Odvez ma prosím domov a zabudnime na všetko.“ Myslela si, že to pochopil, a urobí to, no jeho to iba strašne rozzúrilo a povedal: „Teraz si si uvedomila, čo robíš? Všetky ste rovnaké, ide vám len o jedno. Priznaj sa, že to chceš. Krisovi by si dala a mne nie?“ Tak toto už nevydržala a vlepila mu facku. „Nemáš na to nijaké právo toto mi hovoriť,“ povedala rozhorčene. Nemala to robiť, pretože sa prestal kontrolovať, a vrátil jej facku, no bohužiaľ takú silnú, že si udrela hlavu a stratila vedomie. Povedal len: „Ja môžem všetko,“ a vzal si ju. Sám pred sebou si svoj čin ospravedlnil tým, že ho nemala tak vzrušiť a potom ho odmietnuť. Určite tým niečo sledovala. Asi ho chcela nechať, aby po nej začal túžiť a ona by si ho tak k sebe pripútala. To jej predsa nemohol dovoliť. Nikto si z neho nebude robiť dobrý deň. Už stačilo. Keď bol hotový, vzal ju domov a položil na schody. Viac s ňou nechcel mať nič spoločné.