interaktívne príbehy

Prešlo niekoľko dní a ona si dávala pozor, aby si baby nevšimli nič zvláštne. Vracanie pripisovala ten záhadnej chorobe, no a keď zase začínala mať chute, zvalila to na tabletky. Nikomu to neprišlo čudné. Jedného krásneho dňa, po návrate zo školy zostala viac ako len prekvapená. Na sedačke v ich byte boli Sarah a Jason, polonahí. Nedokázala zakryť prekvapenie, no viac ju ranilo, že jej kamarátka nič nepovedala. Nastalo trápne ticho, a tak Jason povedal Sarah, že už musí ísť a odišiel preč.

„Ako dlho?“ spýtala sa bez úvodu Alex svojej kamarátky. „Prečo si mi nič nepovedala?“

„Nie dlho, pár týždňov. Nepovedala som ti to preto, lebo je to Krisov kamoš a aj keď si nám nikdy nepovedala, čo spravil tak sa s ním už nestýkaš, a to hovorí za všetko.“

„No, ale si moja kamarátka, nemala si to tajiť.“

„V tom máš pravdu, no nechcela som ťa raniť. Páči sa mi, je to milý chalan a neskutočne sexi. Priam úžasne bozkáva a páčim sa mu aj pre iné ako pre moju postavu.“

Alex to nemohla počúvať, o chlapovi, ktorý ju znásilnil hovorila, že je milý? Nemohla veriť vlastným ušiam.

„Ale je aj prelietavý a počula som, že hneď ako dostane, čo chce tak stratí záujem.“

„To sú iba klebety závistlivých žien.“

Alex sa rozhodla, že nebude viac tajiť pravdu, a preto spustila: „Mala som ti to povedať už dávno, no bála som sa, že si budete robiť zbytočné starosti.“

„O čom to hovoríš?“

Nechcem, aby si s ním niečo mala. Nie preto, čo sa údajne stalo medzi mnou a Krisom. Kris je fajn chalan, no nemohla som sa mu viac pozrieť do očí potom, čo sa stalo.“

„Ale čo sa stalo?“

„Kris… viezli ma domov. Lenže ako poslední sme zostali v aute len ja a Jason. Najskôr sme sa bozkávali, lenže on si začal dovoľovať a to ja som nechcela. Udrel ma… tak, že som stratila vedomie a znásilnil ma. A teraz… som tehotná.“

„Klameš, on by nikdy nikoho neznásilnil. Som s ním šťastná a to ťa štve, pretože to ty nikdy nebudeš. Nech už ti Kris spravil čokoľvek, no je nespravodlivé haniť jeho kamaráta iba preto, že je to jeho kamarát. Ľúbim ho a nikto mi nezabráni v tom, aby som bola s ním.“

„Čo sa to tu deje?“ spýtala sa odo dverí Viky.

„Už nič,“ povedala Sarah, vstala a odišla preč, pričom poriadne tresla dverami.

Alex Viky všetko vyrozprávala a spolu preplakali celý zvyšok večera.

„Ahoj, dnes som ťa už nečakal,“ povedal vo dverách Jason, ktorý bol trochu prekvapený, keď v nich našiel stáť Sarah. Myslel si, že už ju nikdy nedostane, hlavne potom, keď jej tá sliepka vyrozpráva všetko, čo sa medzi nimi odohralo.

„Ahoj, prišla som, lebo jedna moja kamoška je strašná krava a predstav si, že mi klamala a povedala, že si ju znásilnil.“

Zatváril sa viac ako prekvapene, no ona to nepochopila celkom správne a povedala mu:

„Nemusíš sa báť, samozrejme som jej neverila, veď ťa poznám a viem, že by si toho nikdy nebol schopný. A predstav si, že ešte povedala, že…“

No to ju on už nepočúval, pretože vedel, že toto je jeho šanca ako ju dostať do postele.

„…je tehotná a s tebou.“

„To je nezmysel.“ Odpovedal jej automaticky a pritom ju vyzliekal. O pár sekúnd už ani nevedela, že o niečom rozprávala a poddala sa vzrušeniu.

Ráno, keď sa zobudila, nenašla vedľa seba milujúceho muža, no iba prázdnu plachtu s lístočkom, na ktorom stálo. BOLA SI CELKOM FAJN. MYSLÍM, ŽE RAZ BOLO VIAC AKO DOSŤ. Bolo to také neosobné a urážalo ju to. Konečne pochopila, že Alex mala pravdu, a tak zranená, potupená a zhrozená sama zo seba šla domov a ospravedlnila sa jej.

„Ako môže byť taký hajzel?! Tvári sa akoby nič. Veď je to aj jeho dieťa,“ rozhorčovala sa Sara.

„Ale on nevie, že som tehotná.“

„Ako to, že o tom nevie? Ty si mu nič nepovedala?“

„Nie, veď na čo, aj tak by všetko poprel.“

„Podľa mňa by to mal vedieť. Je bohatý, mohol by ti aspoň finančne vypomôcť.“

„Nechcem jeho peniaze, ani nič, čo s ním súvisí.“

„Ok, tvoje dieťa, tvoje rozhodnutie. A… máš kamošky, my ti pomôžeme.“

„Idem sa vyspať, zajtra mám poslednú skúšku a potom ho už nebudem musieť vídať.“

„Bež si ľahnúť, veď aj ja idem. Och, ešte niečo…o tom, že si tehotná vedia aj baby?“

„Zatiaľ len Viky, ale ako ju poznám tak už všetky. Dobrú noc.“

„Dobrú.“  Po tom, ako sa rozlúčili ešte dlho nemohla zaspať a premýšľala nad Alexinou situáciou. Už tak bolo dosť ťažké, že nemala rodičov a teraz mala byť sama na dieťa. Rozhodla sa, že bude stáť pri nej stoj, čo stoj.

Na druhý deň, keď išla Alex z poslednej skúšky, ktorú tiež spravila na výbornú, stretla Krisa.

„Ahoj.“

„Ahoj, ako sa máš?“

„Celkom fajn, prečo si mi nebrala telefón ani neodpovedala na sms? Stalo sa niečo? Niečo som spravil?“

„Ty nič, ale…prepáč, ale nemalo by to zmysel, nehodíme sa k sebe.“

„Prečo nie? Veď sme si skvele rozumeli, či nie?“

„Nerob z toho tragédiu, nič to neznamenalo, bolo to len jeden večer.“ Musela klamať, hoci ju bolelo, že ho ranila, no nemohla inak.

„Tak prepáč, že som otravoval. Možno má Jason pravdu, že všetky ste rovnaké.“

Po tomto vyjadrení mu dala facku, no vzápätí si uvedomila, že si tie slová zaslúžila, a tak sa ospravedlnila a odišla preč. Kris tam zostal prekvapene stáť a po chvíľke k nemu prišiel Jason.

„Čo chcela tá chuderka?“

„Nehovor jej tak.“

„Ok, ale veď je to chudera. Predstav si, že bola ešte panna, keď som s ňou spal.“

„Ty si sa s ňou vyspal? Kedy?“

„Ešte vtedy po tej diskotéke. Bola s tebou len aby sa dostala ku mne Mrzí ma to starec.“

Kris bol v nemom úžase, nemohol tomu uveriť, hoci by sa tým veľa vysvetľovalo.

Jason navrhol, aby si išli niečo vypiť a Kris poslušne za ním odcupotal.

Prišla domov a bola zničená. Vedela, že ublížila dobrému človeku, no nemohla mu povedať pravdu. Veď to bol predsa jeho kamarát, takže by jej asi aj tak neveril. Veď aj jej vlastná kamarátka jej neverila, tak prečo by mal chalan, ktorý ju videl raz v živote?! Teraz si uvedomovala, že je v živote hrozne sama. Mala síce svoje kamarátky, no chýbali jej rodičia a človek, ktorého milovala najviac na svete. Postupne sa jej znovu začali vracať spomienky z tej hroznej noci.

Bol prekrásny letný večer, jej rodičia boli na dovolenke a ona s Lukášom sa rozhodli, že si spravia romantický večer pri bazéne. Po večeri, ktorú spolu pripravili, sa rozhodli, že si pôjdu zaplávať. Voda bola teplá a im bolo príjemne. Potom sa bozkávali v súkromí jej izby a ona vedela, že teraz by bol ideálny čas na to, aby sa mu odovzdala, lenže práve v tej najnevhodnejšej chvíli zazvonil telefón. Boli to jej rodičia. Volali, že už sú na letisku, a tak Lukáš vstal, obliekol sa a išiel pre nich. Neprekvapilo ich to, že Lukáš je u nich. Veď boli zasnúbení a o niekoľko mesiacov sa mali brať. Alex chcela ísť s ním, no  vedel, že je unavená a zaspala by po ceste, preto jej povedal, že nech si pospí, aby bola svieža keď príde, aby mohli dokončiť, čo začali. Chcela protestovať, že nie je až taká unavená, no v tom zazívala a on sa len usmial, pobozkal ju a odišiel preč. Keď ju asi tak o tri hodiny zobudil zvuk telefónu, vedela, že sa stalo niečo zlé. Bol to nejaký seržant, ktorý jej oznámil, že sa stala nehoda a že pre ňu posiela auto, aby ju odviezli do nemocnice. Po tom, čo položila telefón, rýchlo na seba nahádzala nejaké šaty a čakala. Nevedela pochopiť ako sa taký krásny večer mohol takto skončiť. Stále dúfala, že sú iba zranení a nič vážne sa nestalo. Keď ju priviezli do nemocnice, prišiel poručík a povedal jej, nech ho nasleduje. Po ceste jej porozprával, že nejaký opitý vodič, ktorý šiel neprimerane rýchlo, narazil do auta s jej rodičmi a priateľom až ho odrazilo do najbližšieho stromu. Povedal, že je číslo s adresou našli v dokladoch jej rodičov, a tak jej zavolali. Vravel, že mu je to ľúto, no musí identifikovať ostatky. Spočiatku ho veľmi nevnímala, pretože premýšľala ako vážne môžu byť zranení, no keď povedal identifikovať, vtedy jej to začalo dochádzať. Sú mŕtvi. Premohol ju pocit neskutočného zúfalstva. Zastala a konečne si začala uvedomovať realitu. Boli pred dvermi do márnice. Slzy jej začali stekať po lícach a pálili ju ako lavína, ktorá vytryskla na povrch. Poručík sa na ňu pozrel a až vtedy si uvedomil, že jej seržant nič nepovedal. Mrzelo ho, že jej to oznámil takýmto nepríjemným spôsobom. Ospravedlnil sa jej a spýtal sa, že či to zvládne. Kývla hlavou, že áno, no nebola si tým istá. Otvoril dvere a vošli do miestnosti, kde bola veľká zima. Tá jej začala prenikať nielen pod šaty, no aj do srdca, ktoré sa strácalo v bolesti. Videla ich. Ležali tam nehybne na stoloch prikrytí plachtami, bolo im vidieť len tváre, no nebol to pekný obraz. Zdvihol sa jej žalúdok, no potlačila nevoľnosť a pomaly k nim začala pristupovať. Snažila sa sústrediť na poručíkove otázky, no šlo to ťažko. Pristúpila k prvému stolu a poručík sa jej spýtal, že či si je istá, či je to jej mama. Prikývla, viac nedokázala. Ležala tam jej mama, ktorá sa o ňu celé tie roky starala, ktorá jej pomáhala a milovala ju. Ležala nehybne a hoci mala tvár poznačenú nehodou, spoznala by ju hocikde. Podišla k druhému stolu. Znovu prebehlo to isté ako pri jej matke, len s tým rozdielom, že to bol jej otec. Jeden z troch ľudí, ktorých mala v živote najradšej. Bol mŕtvy a ona nevedela, čo má robiť. Poručík ju posunul k tretiemu stolu. Ležal tam on. Dívala sa mu do očí, ktoré boli zatvorené a ukryté pod veľkými modrinami, no vedela, že je to on. Jej srdce to cítila. Milovala ho najviac na svete a teraz je preč. Bol jej zmyslom života, mali sa brať a mať krásny život. Nemohol ju len tak opustiť. Zabudla, že tam nie je sama a nahlas vykríkla: „Prečo?“ Poručík si nevedel ani predstaviť, čo prežívať a nevedel, ako jej má pomôcť, no rozhodol sa zavolať špecialistu, aby sa z toho nezbláznila. Dlho tam stála a uvažovala, prečo sa jej to stalo. Nemohla uveriť tomu, že všetko, čo na svete mala je preč. Prišiel psychológ a odviedli ju preč, napriek jej protestom. Dali jej nejakú injekciu na upokojenie a potom ju odviedli do jednej z nemocničných izieb, aby si mohla pospať. Prehľadali jej veci, mobilný telefón a zavolali jej kamarátkam, ktoré prišli a od vtedy boli stále s ňou. Pomáhali jej aj s pohrebom i so súdom, pretože tomu chlapovi, čo to spôsobil sa nič nestalo. Nakoniec bol však odsúdený na 25 rokov väzenia. Predala dom, pretože keď sa tam vrátila upadla do ešte väčšej depresie  v akej bola predtým. Všetky tie spomienky na krásne chvíle, ktoré tu s nimi strávila sa vynárali na povrch a ona sa im poddávala. Začala žiť v minulosti a iba sa trápila. Začala navštevovať psychológa a on jej poradil, aby ho predala a kúpila si niečo nové, čo s nimi nemá nič spoločné, a tak to aj urobila. Kúpila obrovský byt v centre mesta, kde sa nasťahovala aj so svojim kamarátkami. Odišla z rodnej dediny najmä preto, lebo už mala po krk tých ľútostivých pohľadov, ktoré prichádzali od ľudí vôkol nej. Nikto jej nemohol pomôcť a ona nepotrebovala ich ľútosť. Ona platila všetky výdavky a nikdy nič nechcela, aj keď oni to ťažko prijímali, lenže ona mala veľa peňazí, ktoré jej nechali rodičia, niečo svoje a aj peniaze, ktoré jej zanechal Lukáš. Nevedela, že jej niečo zanechal a ani to, že by mohol mať toľko veľa peňazí, veď pochádzal z detského domova, no svojou húževnatosťou to dotiahol veľmi ďaleko. Investoval všetky svoje zarobené peniaze a urobil dobre. Jeho vklad sa niekoľkonásobne zvýšil a on bol veľmi bohatý. Dozvedela sa všetko z jeho dvd, ktoré jej nechal vo svojom závete, ktorý uzatvoril hneď ako sa zasnúbili. Chcel, aby dostala všetko, keby sa mu niečo stane a aj dostala. No ani všetky peniaze sveta jej nikoho z nich nevrátia, a preto si nechala len niečo na život a ostatné investovala.

Už prešli tri roky od tej strašnej udalosti, no nikdy na to nezabudla. Vážila si život a každú chvíľu radosti, preto jej prišlo ľúto, ak musela niekoho raniť. Stále sa cítila taká sama, no verila, že jej to dieťa vynahradí. Zrazu jej bolo všetko jasné. Potrebovala sa s ním porozprávať, a tak poprosila Nikol, aby s ňou na druhý deň išla na cintorín.