čiernobiely svet – Alex IV.

Keď na druhý deň boli na cintoríne, Nikol si po chvíľke, ktorú strávila pi ich hrobe išla sadnúť na neďalekú lavičku. Vedela, že potrebuje byť s nimi chvíľu sama. Boli tam všetci traja, pretože Lukáša už považovali za člena rodiny. Alex po dlhej chvíľke ticha otvorila oči, z ktorých sa jej rinuli slzy a šepkala: „Mami, oci budete starí rodičia. Sú tam dosť zvláštne okolnosti jeho počatia, no nebojte sa som v poriadku a budem ho vychovávať tak ako ste vy vychovávali mňa. Dúfam, že nebude také trucovité, ako som bola ja. Naučili ste ma niesť zodpovednosť za svoje chyby a to aj robím. Ďakujem vám za všetko, čo ste pre mňa urobili. Mrzí ma len to, že ho nebudete vidieť a ono nebude môcť spoznať svojich starých rodičov. Viem, že by ste sa mu páčili.“ V tom zdvihla hlavu a pozrela sa do Lukášových zelených očí, no žiaľ len na fotke na jeho náhrobnom kameni. „Viem, že si myslíš, že som ťa zradila a že som ťa prestala milovať, no to nie je pravda, nikdy na teba nezabudnem a ani na našu lásku. Toto dieťa nemá otca, má len matku a ja by som bola najradšej keby to bolo tvoje dieťa a nemusela by som tu stáť, no život nie je taký jednoduchý a vždy zamieša karty tak ako to nečakáme. Na znak toho ako veľmi ťa milujem, budem toto dieťa považovať za plod našej lásky a nie zloby jeho skutočného otca. Strašne mi všetci chýbate a mrzí ma, že som sa tu dlhšiu dobu neukázala. Stále vás ľúbim a nikdy…nikdy na vás nezabudnem..“ Začala plakať ešte viac a Nikol, ktorá doposiaľ sedela kúsok od nej, prišla k nej a objala ju, aby sa mohla vyplakať. Stáli tam už hodnú chvíľu, Alex sa už upokojila a povedala: „Mohla by si ma na chvíľu nechať samu, potrebovala by som sa ísť prejsť. Počkáš tu na mňa?“

„Samozrejme, že tu na teba počkám. Zostaneme koľko budeš chcieť, dobre?“ Keď prikývla, Alex išla smerom k poľnej cestičke a Nikol si sadla na tú istú lavičku, na ktorej sedela predtým. Keď už tam sedela asi tak pol hodinu a premýšľala nad nespravodlivosťou života, prišiel k ich hrobu nejaký chlapík, najskôr nevedela kto to je, no keď sa prizrela bližšie videla, že je to Kris.

„Čo tu robíš? Čo od nej ešte chceš? Nespôsobil jej tvoj kamarát už dosť problémov?“ začala na neho útočiť Nikol.

„Neviem, kto si a ani o čo hovoríš.“

„Som Alexina kamarátka a nehovor, že tu nie si kvôli nej.“

„Prečo by som tu mal byť kvôli Alex. A keď už ide o to, ja nie som ten, čo to všetko pokašlal.“

„Neviem ako to môžeš tvrdiť. No ak tu nie si kvôli nej, tak prečo si tu?“

„Chodím sem premýšľať a pripomenúť si svojho kamaráta. Boli sme kamaráti ešte z detského domova. Volal sa Lukáš a zomrel pri nehode, keď bol vyzdvihnúť rodičov jeho snúbenice, ktorí išli z dovolenky a zomreli spolu s ním. Ja som bol na dvojročnej stáži v USA a nikdy som sa s ňou nestretol, no podľa jeho opisov, to musela byť úžasná baba. Veľmi ju miloval a pokiaľ viem, tak aj ona jeho. Muselo to byť pre ňu veľmi ťažké, keď prišla o rodičov aj o lásku. Chcel som jej nejako pomôcť, no zabudol som jej meno a ani na pohrebe som nebol, lebo som o tom nevedel. Dozvedel som sa to až keď som sa vrátil a to už bolo neskoro. Ani neviem, prečo ti to všetko rozprávam, keď ťa ani nepoznám.“

Zostala na neho iba pozerať a zacítila na svojich perách chuť sĺz. Ani si neuvedomila, že plače. Aká je to irónia osudu, že sa poznajú a pritom o sebe nevedia, pomyslela si.

„Myslím, že by si sa mal s niekým zoznámiť. S niekým, s kým máte veľa spoločného, s niekým, kto veľmi dobre poznal tvojho kamaráta. Ja som ho tiež poznala a mala som ho rada, no pre ňu bolo veľmi ťažké vyrovnať sa z jeho stratou. Myslím, že sa s tým doteraz nezmierila.“

„Ty poznáš Lukášovu snúbenicu?“

„Áno poznám a poznáš ju aj ty. Počkaj tu chvíľu so mnou a uvidíš.“ Chcela, aby o sebe vedeli. Obaja sa trápili, preto, že tomu nezabránili. Bude dobré, keď budú môcť trpieť spolu. Nepáčilo sa jej, čo spravil jeho kamarát, no on za to snáď nemôže.

Nechala ho tam chvíľu premýšľať a sadla si naspäť na lavičku. O niekoľko minúť sa k nej pripojil a v tajomnom duchu čakali na Alex, ktorá nemala ani tušenia, čo ju čaká.

Alex vedela, že ju Nikol čaká, preto zamierila rovno k hrobu, by sa rozlúčila a položila tam kyticu poľných kvetov, ktoré po ceste nazbierala.

Nikol s Krisom to videli a vtedy to Kris pochopil. Vstal a zamieril priamo k nej. Zdvihla zrak a uvidela ho.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa.

„Prišiel som na hrob svojho kamaráta. Myslím, že by sme sa mali porozprávať.“ S nechápavým výrazom v očiach sa započúvala do príbehu, ktorý jej rozprával. Chápala ho, vedela, čo prežíva, pretože prežívala to isté. Keď skončil, objala ho a povedala len: „ďakujem.“ V tej chvíli vedela, že už nie je sama, že má niekoho, kto bol Lukášovi tak blízky ako ona. Budú sa o ňom môcť hocikedy porozprávať. Ani on už nebol na ňu nahnevaný, pretože si bol istý, že si to Jason iba vymyslel. Dievča, ktoré mu Lukáš tak oduševnene opisoval vo svojich e-mailoch by to určite nespravilo.

„Mám pre teba niečo, čo ti zanechal. Je to list, no keďže som ťa nevedela nijako vypátrať, tak som ti ho nemala ako odovzdať. Bolo to súčasťou jeho poslednej vôle. Ak pôjdeš so mnou, tak ti ho dám hneď. Bola by som ti veľmi vďačná.“

„Ak si to želáš, tak dobre. Poďme. Myslím, že tvoja kamarátka už čakala dosť.“

S ospravedlňujúcim pohľadom pozrela na Nikol, ktorá ešte vždy sedela na lavičke a čakala ako sa situácia vyvinie, aby v prípade potreby mohla pomôcť Alex, tak ako to robila vždy.

„Myslím, že je už na čase, aby sme šli domov, veď aj tak sme tu už strávili veľa času. Prepáč mi to.“ povedala Alex, keď prišli k nej.

„Neospravedlňuj sa, veď vieš, že mi bolo cťou.“ povedala to tak trochu nadnesene a urobila aj miernu poklonu, len aby tým odľahčila náladu. Všetci traja sa nad tým trochu pousmiali a Alex sa spýtala: „ Mohli by sme Krisa vziať k nám, aby som mu dala ten list? Viem, že to neponáhľa, no chcem to mať čím skôr za sebou. Má právo vedieť, čo mu Lukáš napísal.“

„Samozrejme, že môže ísť s nami alebo tu máš auto?“ Túto otázku už adresovala Krisovi.

„Nie, nemám. Prišiel som autobusom.“

„Dobre, tak už poďme.“

Po príchode domov zaviedla Krisa do obývačky a išla vziať ten list. Medzitým sa Nikol ponúkla, že mu urobí kávu, no odmietol to s tým, že ich nechce obťažovať a že si len vezme list a pôjde. V čase, keď sa Alex objavila s listov, vrútila sa do obývačky Sarah a začala Krisa vypočúvať: „Čo tu robíš? Čo od nej chceš? ..“ Ďalej sa však nedostala, lebo ju Alex prerušila: „Nechaj ho tak, je to Lukášov kamarát a ja som ho sem pozvala, lebo som mu chcela dať tento list. Vysvetlím ti to potom.“

„Čože? Nerozčuľuj sa, vieš, že ti to v tvojom stave nerobí dobre.“

„V akom stave?“ zamiešal sa do rozhovoru Kris.

„V žiadnom. Mávam len problémy s tlakom, no ako obvykle to preháňa.“ Povedala to práve vo chvíli, keď Sarah otvorila ústa, aby mu povedala o jej tehotenstve a vrhla na ňu nepekný pohľad. Nechcela, aby sa to Jason dozvedel a nesmela zabúdať, že Kris je jeho kamoš. Podala mu list a rozlúčili sa s tým, že sa niekedy stretnú a porozprávajú. Vedeli, že dnes na to nebol ten správny čas, pretože si v hlave museli urovnať veľa vecí. Hneď ako odišiel si zavolala všetky baby a spolu s Nikol im porozprávali, čo sa stalo.

O niekoľko mesiacov neskôr si Jason kúpil nové Ferrari a hneď si spravil okružnú jazdu po meste. Mal rád, keď ho ženy obdivovali v jeho aute, preto šiel pomaly. Zrazu si všimol Alex. Bola už pekne okrúhla a stála pred obchodom s detským oblečením. Začal premýšľať nad tým, čo mu raz povedala Sarah o tom, že s ním čaká dieťa. Vtedy tomu nevenoval pozornosť, no teraz ho čosi vnútri nahlodávalo. Napokon to zamietol stým, že to určite nie je jeho. Myslel si, že keby to je jeho dieťa, už dávno by mu to bola zavesila na nos, pretože bol bohatý a mohla z toho vytĺcť slušnú sumu peňazí. Netušil však, že ona je dosť bohatá na to, aby od neho nič nepotrebovala. Dlhé hodiny a hodiny nad tým premýšľal. Nevedel si spomenúť, či vtedy použil kondóm a hoci neveril, že z toho sexu by mohla byť tehotná, rozhodol sa, že pre pokoj svojej duše za ňou zájde a presvedčí sa. Ak je to moje dieťa, tak sa oň postarám, nie som až taký chrapúň ako si všetci o mne myslia, pomyslel si. Nebýval vôbec zlý, no život ho to naučil. Nikto sa k nemu nesprával dobre, okrem jeho vlastných rodičov. Dokonca aj jeho kamoši sa s ním bavili len preto, lebo mal peniaze a konexie a využívali všetky výhody, ktoré ponúkali. Stále bolo okolo neho veľa dievčat, no nie preto, že by ho ľúbili, ale iba pre jeho peniaze. Keď im však povedal, že to sú peniaze jeho rodičov a on musí pracovať, aby si zarobil na všetky tie veci, čo má tak ich to rýchlo omrzelo. Čakali, že im bude kupovať drahé dary, no to si on nemohol dovoliť, keď chcel rodičom dokázať, že vie byť samostatný. Po čase stretol dievča, ktoré sa zdalo byť iné a zamiloval sa. Chodili spolu rok, no na ich výročie prišla s tým, že sa musia rozísť. Nerozumel tomu, veď im to spolu tak klapalo, nerozumel ani jej hlúpym dôvodom, no pochopil to vtedy, keď ju našiel v ich spoločnom byte s jeho „kamarátom“, v ich posteli. Vtedy si povedal, že stačilo dobroty  a on bude k iným taký, ako oni k nemu. Lenže nie všetci boli zlí a sem tam ublížil aj nevinnému, no to bolo riziko toho, čo si vybral.

Čiernobiely svet – Sara X.

30.06.2011

„No čo ako dopadlo včerajšie rande?“ spýtala sa Nikol po tom, ako zazrela Saru vchádzať do kuchyne. „A ty čo robíš doma? A ako vieš, že som mala rande?“ oponovala jej Sara. „Dáš si?“ nereagovala na jej otázky a zodvihla svoju šálku s čerstvo uvarenou kávou. „Jasné, že si dám, veď ma poznáš, bez kávy sa môj deň ani nezačne, ale odpovedz mi na to, čo [...]

čiernobiely svet – Sara IX.

09.12.2010

Cítil sa však nesvoj. Vôbec jej neuveril to, že ho pobozkala iba preto, že bola rozcitlivená z filmov. Mal pocit akoby ho v poslednej dobe brala ako niečo viac, nie len ako kamaráta. Nevedel jej vysvetliť to čo sám cítil. Chcel sa s niekým zblížiť a keby si mohol vybrať, tak je to rozhodne ona, lenže on nemohol. Ešte nie. Nebol pripravený na nejaký vzťah a musel [...]

čiernobiely svet – Sara VIII.

24.10.2010

„Ahoj,“ ozval sa do telefónu, „nie, dnes nemôžem…ale veď…vieš predsa, že…no dobre, tak prídem…áno, už nastupujem do auta, hneď som tam.“ „Čo sa deje?“ spýtala sa Sara obliekajúc malú. „Volal mi otec, že prišla do firmy kontrola a keďže mám na starosti marketing, musím predložiť všetky správy. Dúfam, že ti nevadí, že s vami [...]

kuchyňa, Deaf Group, Veľký Krtíš

Mladý podnikateľ vo Veľkom Krtíši dal prácu stovke ľudí a získal prestížne ocenenie. Keď človek chce, žije naplno, odkazuje

22.12.2024 10:00

Nepočujúci Pavel Šarina (32) dáva prácu viac ako stovke ľudí, z nich sedemdesiat percent je znevýhodnených. Medzi nimi sú aj desiatky Rómov, ktorí na mladého šéfa nedajú dopustiť.

Nemecko, Magdeburg, migrácia

Útok v Magdeburgu vyvoláva protesty proti migrácii

22.12.2024 09:44

V nemeckom Magdeburg po útoku na vianočnom trhu sa zišli ľudia, aby dali najavo svoju nespokojnosť s nemeckou azylovou politikou.

taiwan

Čína varovala USA pre dodávky zbraní Taiwanu: Hráte sa s ohňom

22.12.2024 08:14

Čína sa v nedeľu znovu ohradila proti nedávnym americkým oznámeniam o predaji vojenskej techniky a pomoci Taiwanu.

vojna na Ukrajine, Kyjev, metro

ONLINE: Zelenskyj odkázal Moskve, že útoky v Rusku budú pokračovať

22.12.2024 07:10, aktualizované: 10:22

Ukrajina bude útočiť na vojenské ciele v Rusku a čoraz častejšie ukrajinskými zbraňami, uviedol Volodymyr Zelenskyj.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 20
Celková čítanosť: 29789x
Priemerná čítanosť článkov: 1489x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy