interaktívne príbehy

„Áno, už idem,“ odpovedala Alex na klopanie pred tým ako otvorila dvere. Nemohla byť viac prekvapená, keď ho tam uvidela.

„Sarah tu nie je,“ povedala, pretože si myslela, že prišiel za ňou.

„Na tom nezáleží, chcem hovoriť s tebou.“

„Nemám sa s tebou o čom rozprávať. My dvaja sme skončili v ten večer, čo…“ hlas sa jej zasekol, no napokon ešte dodala: „daj mi už konečne pokoj.“ S týmito slovami zatvárala dvere, no on si potreboval vedieť či je tehotná s ním, preto strčil nohu medzi dvere, aby ich nemohla zavrieť. Zľakla sa. Uvidel jej na očiach presne ten istý strach ako vtedy v aute, preto sa ju pokúsil upokojiť.

„Neboj sa, viem, že mi neveríš a máš dôvod, no chcem s tebou iba hovoriť. Daj mi päť minút.“

Bála sa ho, no napriek tomu sa rozhodla súhlasiť, pretože bola zvedavá, čo od nej chce. Jej zvedavosť bola jednou z jej najhorších vlastností.

„Dobre, ale zostaneme tu.“

„Ako chceš. Chcem len vedieť, či to dieťa, čo čakáš je moje.“ Keď si myslela, že jeho príchod ju viac prekvapiť nemohol, jeho otázka to dokázala niekoľkonásobne. Nemala ani tušenie o tom, kto mu to mohol povedať, a preto sa spýtala: „odkiaľ to máš?“

„To je jedno. Je to pravda, či nie?“

Nevedela, čo mu na to odpovedať, nechcela mu povedať pravdu, a tak klamala.

„Nie, nie je to pravda. Nečakám tvoje dieťa.“

„A koho potom je?“

„Čo ťa je do toho? Si myslíš, že si jediný na svete kto so mnou spal? Nebuď naivný. Je môjho snúbenca.“

„Náhodou viem, že nemáš ani priateľa, nieto ešte snúbenca, tak mi neklam.“

„Máš pravdu, nemám, no mala som. Zomrel. No to teba nemusí zaujímať.“ Nezmienila sa však, že to bolo pred tromi rokmi.

„To ma mrzí, to som nevedel.“

„Už vieš. A teraz už odtiaľto vypadni.“ Nestihol ani zareagoval a zabuchla mu dvere pred nosom. Bola taká rozrušená, že klesla na pohovku a ukľudňovala sa. Verila, že urobila správne, keď mu nepovedala, že je to jeho dieťa, pretože s ním nechcela mať nič spoločné. No keď pred ním stála, miestami mu chcela povedať pravdu, pretože, keď sa mu pozrela do očí, znovu v nich videla tú bolesť, ktorú tam videla, keď sa po prvýkrát stretli. Netušila, prečo prišiel, ani čo od nej chcel. Možno ju chcel donútiť, aby išla na potrat, aj keď na to už bolo našťastie neskoro. A možno sa chcel len uistiť, že od neho nebude nič chcieť. Nevedela to, no radšej to ani vedieť nechcela. Po prvýkrát v živote zvíťazil jej rozum nad jej zvedavosťou.

Počas cesty autom si prehrával ich rozhovor znovu a znovu. Bol presvedčený, že mu klamala. Neveril tomu , že za taký krátky čas by si niekoho našla a nie to, aby sa zasnúbila. A až priveľmi dobre si pamätal výraz na jej tvári, keď ho uvidela. Vtedy bola prekvapená, že ho vidí, no, keď sa jej spýtal na dieťa, zrkadlil sa jej v očiach strach, nielen prekvapenie. A potom to napäté ticho, čo nasledovalo, akoby premýšľala nad tým, čo mu povie. Bol rozhodnutý zistiť pravdu za každú cenu. Začal pátrať. Vedel, že Mike chodí s jej kamarátkou a mal u neho službičku, preto ho poprosil, aby mu niečo zistiť, no nenápadne. Hoci nerád, no súhlasil.

Viky a Mike sedeli v kuchyni a jedli večeru, ktorú pripravila. Boli spolu skoro každý deň. Raz večerali u nej, raz u neho, čo bolo častejšie, pretože tam mali viacej súkromia a inokedy zase v reštauráciách alebo u rodičov. Ich rodičia bol šťastní, že sa dali dokopy, pretože sa poznali dlhé roky.

„Vieš, že dnes vyzeráš priam božsky?!“ povedal a lišiacky sa na ňu usmial.

„Nepreháňaj to, pretože sa tu budem za chvíľku vznášať od toľkej chvály. Ale ďakujem,“ povedala a pobozkala ho. V tom prišla do kuchyne Alex.

„Prepáčte, že vás ruším, no prišla som si po pohár vody. Už padám. Bavte sa.“ Ešte to ani nedopovedala a už jej nebolo.

„Je ako strela. Prisahám, že nikdy predtým nemala toľko energie ako má teraz, keď je tehotná.“

„Už je pekne okrúhla. V ktorom je vlastne mesiaci?“

„V piatom. A je obdivuhodné ako to sama zvláda. Teda má nás, no myslím bez muža. Neviem, či by som si to na jej mieste nechala. Jedna hlúpa noc a takto to skončilo.“

„Sama vieš, miláčik, že by si si to nechala, nech by bolo akokoľvek. Miluješ deti a nedokážem si predstaviť, že by si nejaké zabila z vlastnej vôle.“

„Ale..“ nestihla povedať viac, pretože ju pobozkal. Nebolo to nič neobvyklé, že ju pobozkal, keď niečo vravela. Najčastejšie jej tým chcel povedať, že veľa rozpráva. Nikdy jej nepovedal, že ho to už nebaví, no naznačil jej to inak. Prekvapilo ju však ako veľmi dobre ju pozná. Nikdy sa nerozprávali o tom, čo sa stalo Alex, tak si myslel, že sa s niekým vyspala a to sa jej stalo osudným. Nikdy sa mu túto predstavu nesnažila vyvrátiť, pretože Alex ich všetky poprosila, aby nikomu nič nevraveli. Už nechcela aby ju ľudia ľutovali. Čiastočne ju chápala, no vedela, že pravda raz vyjde najavo a určite to bude vtedy, keď to budú najmenej čakať.

„Zlatko, poďme umyť riad a potom do mojej izby.“

„Toto je ten najlepší nápad, čo som dnes počul.“

Keď kupovali ten byt, Alex nechala spraviť zvukotesné steny, aby mali aspoň čiastočné súkromie. Byt bol obrovský a jediné čo bol spoločné bola kuchyňa, jedáleň a obývačka. Inak mal každý svoju izbu a kúpeľňu. Bola tam dokonca aj hosťovská izba, z ktorej teraz zriadili detskú izbu. Keď sa Lusy rozišla s Tomom, nasťahovala sa do svojej starej izby, ktorá bola dovtedy neobývaná. Hoci sa Mikovi ten byt páčil a mali tu dostatok súkromia, začínal premýšľať o tom, že by sa Viky k nemu nasťahovala. Zatiaľ jej nič nehovoril, pretože sa nechcel unáhliť, no nevedel, dokedy vydrží čakať.

Na ďalší deň zavolal Mike Jasonovi.

„Čau starec, zistil som asi toľko, že je tehotná už päť mesiacov a nechodila s nikým dovtedy, čo ju nejaký bastard, ako ho Viky nazvala, nabúchal,“ bľabotal Mike do telefónu.

„To je všetko, nič viac?“ pýtal sa ho Jason.

„Nie, nič viac. Dúfam, že týmto mám svoj dlh splatený. Neviem k čomu ti to je a ani to nechcem vedieť, no neublíž kamarátke mojej priateľky. Veľmi mi na nej záleží a nechcem kvôli tebe o ňu prísť. Keby si mám vybrať medzi ňou a tebou, vyberiem si ju. Pamätaj na to predtým ako zase urobíš nejakú hlúposť, dobre. Končím, maj sa.“ S týmito slovami položil telefón. Jason mu na to nestihol ani nič povedať a to toho mal naozaj veľa na srdci. Chcel mu vysvetliť, že nie je dobré byť len s jednou ženou. Mohol na to poukázať na vlastnom živote. Skoro by aj zabudol, čo bolo hlavným dôvodom, prečo mu Mike volal. Teraz si bol viac menej istý, že je to jeho, no musel to dokázať, a preto sa rozhodol, že to skúsi cez Sarah, pretože hoci sa hrala na svetáčku, bola naivná a dokázal ju ľahko zmanipulovať. Práve sedel v reštaurácií a premýšľal, či jej zavolá alebo radšej za ňou zájde, keď sa objavila vo dverách. Pomyslel si, že má šťastný deň. Vstal a šiel k stolu, pri ktorom sedela.

„Ahoj,“ pozdravil sa.

Zodvihla hlavu a venovala mu nie práve príjemný pohľad.

„Nechcem ťa otravovať, no chcel som sa ti ospravedlniť. Bol som veľký hlupák, no mám na to svoje dôvody, pre ktoré sa správam tak ako sa správam, no na tom nezáleží. Proste, mrzí ma, že som ti ublížil a nie len tebe. Najviac mi je ľúto to, čo som spravil tvojej kamoške. Nečudujem sa jej, že ma nechce vidieť, no ak je to pravda a je to tiež moje dieťa, mám právo byť súčasťou jeho života, nemyslíš? Odkedy som sa dozvedel, že čaká moje dieťa, zmenil som sa. Musím sa naučiť niesť zodpovednosť za svoje chyby a to chcem aj urobiť. Som bohatý a chcel by som tomu dieťaťu zabezpečiť dobrý život.“

Najskôr na neho iba neveriacky hľadela, no potom si konečne začala uvedomovať o čom hovorí.

„Ona nepotrebuje tvoje peniaze. Má možno viac peňazí ako si myslíš. Jej snúbenec bol veľmi bohatý a všetko jej zanechal.“

„Tak predsa je to pravda? Mala snúbenca a on zomrel? A je to jeho dieťa, či nie?“ povedal to takým zničeným hlasom až uverila, že to myslí vážne.

„Je to pravda, no nie je to jeho dieťa, je tvoje. On zomrel pred tromi rokmi, no to nie je tvoja vec. Ak od nej niečo chceš, porozprávaj sa s ňou.“

„To som už skúšal, no zabuchla mi dvere pred nosom. Ani sa jej nečudujem, no chcel by som sa s ňou iba porozprávať. Záleží mi na tom dieťati. Nebol by som rád, keby bola sama. Vážne som sa zmenil a chcel by som to aj dokázať, no len keby mi dala šancu.“

„Nie je sama, má nás. Svoje kamarátky, ktoré ju nikdy nesklamú. Nie som si istá, či si sa naozaj zmenil, no porozprávam sa s ňou, aby ti dala šancu aspoň vypočuť ťa, no nesľubujem nič.“

„Ďakujem pekne, som si istý, že to neoľutuješ.“ Hoci to povedal, myslel to presne opačne, pretože jej chcel viať to dieťa aj keby to bola posledná vec, ktorú urobí. Myslel si, že o svoje dieťa sa on sám najlepšie postará.

„No dobre a teraz už zmizni, pretože mám rande a nie ej tu vítaná tvoja prítomnosť.“

Po týchto slovách odišiel a ona si vydýchla. Nevedela, čo má robiť, pretože mu celkom neverila, no za rozhovor predsa Alex nič nedá, no nie?