interaktívne príbehy

Po príchode od právnika, spokojný sám so sebou, si nalial víno, zapol krb a posadil sa na pohovku, kde si chcel v pokoji prejsť celý deň. Niečo mu na tom dni nesedelo a on nevedel prísť na to, že čo. Ráno, keď ju prišiel vyzdvihnúť, tak sa ju Nikol stále snažila presvedčiť: „Poď radšej so mnou a nie s ním.“ Tvárila sa ako keby tam ani nebol. Nemala ho rada, no pochyboval, že vôbec nejakého chalana rada mala. Nechápal to, lebo bola pekná, no s jej postojom za ňou isto muži nešaleli. Povedala jej: „Pôjdem s ním, veď má na to právo, je to otec toho dieťaťa.“ No Nikol sa nedala odbiť: „to právo stratil v deň, keď ťa znásilnil. Neverím, že sa zmenil a bude z neho vzorný otecko. Neviem, čo plánuje, no vôbec mu neverím.“

„To je pekné od teba, že mi to stále pripomínaš. Sama dobre vieš, že mnou zmietajú protichodné pocity, no aj keby som sa akokoľvek snažila je protiprávne brániť mu vo vídaní jeho vlastného dieťaťa a to dobre vieš, takže ťa prosím nerob mi to ešte ťažšie a nechaj ma ísť.“

„Ok, len dúfam, že to nebudeš ľutovať.“

„To dúfam aj ja.“ Potom sa objali, vzala si veci, podišla ku mne a povedala: „môžeme ísť.“

No absolútne ju netrápilo, že som si ten rozhovor vypočul. Mala síce právo správať sa k nemu odmerane, no on si ju potreboval získať a toto vôbec nezapadalo do jeho plánov. Počas cesty sa vôbec nerozprávali. Nemal rád ticho, a preto pustil hudbu, no po minúte sa načiahla k rádiu a bez slova to vypla. Nevedel, čo jej má na to povedať. Už chcel spustiť, že čo si to dovoľuje, no nemohol si to dovoliť, preto radšej mlčal. Z celej tej záležitosti u lekára bol dosť nervózny a vôbec mu nepomáhal fakt, že doktor poznal ich situáciu. Musí zmeniť lekára. Hneď zajtra zavolám svojej matke, pomyslel si a popýtam sa jej, pretože som si istý, že mi poradí toho najlepšieho a takého, ktorému môžem veriť. Len nevedel ako jej to vysvetlí, preto si zaumienil, že jej povie, že to je pre jednu známu. Zatiaľ do toho nechcel zaťahovať rodičov. Chcel im to povedať, keď nastane ten správny čas. Jediné dobré v ten deň bolo asi stretnutie u právnika. Povedal mu o jeho situácii, z čoho síce nebol dvakrát nadšený, no sám dobre vedel, že keď to vyhrá, tak dostane kopu peňazí, a preto sa rozhodol do toho ísť. Spýtal sa ho na jej rodinu a zázemie, na čo mu nevedel odpovedať, preto sa rozhodli, že preskúmajú jej situáciu a začnú pracovať na osvojení si dieťaťa do jeho starostlivosti. Bol rozhodnutý, že žiadna žena v jeho živote nebude a už dupľom nie taká, ktorú neľúbi. Vedel, že by mu dieťa len tak nedala a to sa jej nemusel pýtať. Dohodli sa na stratégii, ktorú postavili na tom, že on je veľmi bohatý a môže dať dieťaťu všetko, čo si bude želať a ešte aj viac. Myslel si, že to zaberie, preto bol sám so sebou taký spokojný.

Na druhej strane Alex tiež rozmýšľala o tom dni, pretože nevedela, čo od nej doktor chce a ani si nebola istá, čo sa skrýva za Jasonovými dobrými úmyslami. Nesedelo jej k nemu to ako sa správa. Keď vypla rádio očakávala, že jej vynadá, ale nič také sa nestalo. Dokonca bol nervózny. Proste nevedela, čo si má o ňom myslieť. Stále nemohla zabudnúť na to znásilnenie, no nevdojak sa pristihla pri to, že nebude mať problémy s tým, aby mu verila, keď ide o dieťa. Mala v sebe taký zmätok, že to nedokázala ani opísať niektorej z jej kamošiek. Nevyznala sa sama v sebe. Na jednej strane ho odsudzovala a na druhej sa jej páčilo ako sa k nej chová a že má záujem o dieťa. Samozrejme, že bez dieťaťa by sa k nej nikdy tak nesprával, no už sa naučila, že v živote nie je nič čierne alebo biele. Sú aj sivé oblasti a to predstavoval Jason. Bolo ťažké odhadnúť ho a to mala celkom dobrý odhad na ľudí. Spomenula si na ich prvé stretnutie. Na ten smútok, ktorý videla v jeho očiach aj na to, akú túžbu pociťovala, keď sa mu chcela vrhnúť do náručia a zbaviť ho bolesti. Nevedela odkiaľ pramení, no bola si istá, že ho to zmenilo, no žiaľ nie k lepšiemu ako neskôr sama zistila. Mimovoľne sa zachcela, keď premýšľala o ich bozku v aute. Nikdy k nikomu ňou neprenikla taká vášeň ako v jeho náručí, ani pri Lukášovi. Bola to práve spomienka na neho, ktorá ju vtedy vrátila späť do reality.

Bola taká pohrúžená do svojich myšlienok, že ani nezaregistrovala Saru, ktorá sa jej pýtala či jej nie je zima a nemá jej priniesť prikrývku, pretože videla ako sa trasie. Musela ňou mierne zatriasť, aby ju vytrhla z jej sveta. Predtým sa jej často stávalo, že bola vo svojom vlastnom svete a nikomu nechcela nič povedať, no to sa zmenilo od kedy chodila k psychológovi. Zdala sa byť otvorenejšia a teraz sa o opäť zmenilo. Mala na to právo, veď bolo iba veľmi málo ľudí, ktorí si prešli niečím podobným a nezrútili sa z toho.

Konečne jej začala venovať pozornosť, a tak sa jej Sara spýtala: „Nie je ti zima? Triasla si sa. Nemám ti priniesť deku?“

„Nie ďakujem, že sa o mňa tak staráš, no nepotrebujem nič. Len som sa trochu zamyslela.“

„Viem a tak trochu ma to desí. Nechcem, aby si sa zase vrátila k tým stavom. Vieš, že ťa vždy vypočujem a môžeš so mnou hovoriť o všetkom. Viem, že som to celé zbabrala, no veľmi ma to mrzí a chcem tu byť pre teba a pre dieťatko samozrejme.“ Usmiala sa na ňu a Alex len bez slova vstala a silno ju objala. Obom im začali tiecť slzy, no Alex sa tentoraz spamätala ako prvá a povedala: „nesmieme byť také sentimentálne, lebo to by sme plakali skoro stále. Takže dosť bolo sĺz a poďme si dať dobré a teplé kakavko a pritom sa porozprávať, čo ty na to?“

„Má pravdu a rada ho spravím. To nám pomôže vždy. Sadnúť si ku kakau.“ Zotrela si slzy a s úsmevom na tvári šla do kuchyne pripraviť už spomínaný nápoj. Ale šla za ňou, sadla si za stôl a začala: „premýšľala som, že by sme sa mohli presťahovať.“ Sarah to tak šokovalo, že skoro pustila hrnčeky z ruky. Prekvapene sa na ňu pozrela a spýtala sa: „čo myslíš tým mohli presťahovať? Akože ty s bábätkom? Ale ja chcem byť pri tom, keď bude rásť a budeš potrebovať pomoc. A kam by si šla, veď tu máš všetko. Blízko nemocnicu ak by sa vyskytli nejaké problémy. A ešte…“

Nestihla sa ani nadýchnuť, keď ju Alex prerušila: „zadrž, viem, že tu mám všetko, no nemôžem vás žiadať, aby ste mi celý život pomáhali. Musíte žiť svoje životy a ja sa musím naučiť postaviť sa na vlastné nohy. Ale myslela som tým, že by sme sa presťahovali všetky.“

„Všetky? Tak teraz nerozumiem. Na čo by sme sa sťahovali, keď tu sme doma? Vysvetli mi to prosím ťa, pretože mi to nejako prestalo dávať zmysel.“

„Zlatko najskôr sa posaď, pretože sa bojím, že sa zase obleješ.“

„Ale veď ja som sa…“ až vtedy sa bližšie pozrela na svoje tričko a zistila, že je celá od kakaa. Ani to nepostrehla, keď tak spustila svoju triádu dôvodov prečo by sa Alex nemala sťahovať. Nechcela ju stratiť, no a preto sa posadila a položila šálky na stôl. Jedna bola poloprázdna, a tak si ju nechala ona. „Tak spusť, už sedím a som samé ucho.“

„No bol to len taký nápad, že by sme sa mohli presťahovať z bytu do rodinného domu s bazénom a hlavne s dvorom, pretože to dieťa bude potrebovať pohyb a nechcem, aby bolo stále zatvorené doma. Samozrejme, že chcem, aby ste išli so mnou, no nechcem vás nútiť, pretože každá máte svoj život a do toho nehodlám nijako zasahovať viac ako bude treba, preto vám dám možnosť rozhodnúť sa, či chcete zostať tu, alebo ísť so mnou. Mám taký pocit, že Viky sa čoskoro presťahuje k Mikeovi a veľmi jej to prajem. Nikdy som ju nevidela takú šťastnú ako je teraz.“

„Tak to máš teda pravdu, sú skoro stále spolu a sú obaja veľmi šťastní. Naozaj ju miluje, to je vidieť. Urobil by pre ňu čokoľvek na svete. Aj ja by som chcela raz nájsť niekoho takého.“

„Neboj sa veď nájdeš. Som o tom presvedčená.“ Vzala jej ruky do svojich a povzbudivo sa na ňu usmiala, pretože vedela, že nemá veľmi šťastie, čo sa týka mužov. Akoby šibnutím čarovného prútika zmizli chmáry zo Sarinej tváre a hlesla: „no dobre, vráťme sa k našej predchádzajúcej téme. Čo sa týka mňa, tak so mnou môžeš rátať. Idem s tebou aj na koniec sveta.“ Obe sa zasmiali a potom sa dohodli, že večer zvolajú babskú poradu. Sarah sa ponúkla, že všetkých obtelefonuje, aby si Alex mohla ísť ľahnúť.  Videla jej na očiach, že j unavená.

„Prečo sme tu? Čo zase vymýšľaš Sarah?“ spytovala sa Nikol hneď ako prišla. Práve sa na nete spoznala so skvelým chlapom a dohodli sa, že si budú večer písať. Keďže ani jeden z nich tam nemal fotku, tak sa iba rozprávali a neočakávali od toho viac ako len priateľstvo, no predsalen ju to nesmierne tešilo písať si s ním. Bol veľmi rozumný a viedli dokonca aj rôzne filozofické debaty, ktoré sa síce občas zmenili na hašterenie, no nakoniec sa obaja zmierili s remízou. Bola to zábava a ona o to nechcela prísť len pre Sarahine bláznivé nápady.

„Čo zase frfleš Niky? Alex vám chce niečo oznámiť a ja som vás sem len zvolala, tak ma tu nenapádaj láskavo,“ ohradila sa ihneď Sarah.

„Baby ukľudnite sa. Nemá zmysel, aby ste sa hádali. Sarah má pravdu, to ja som chcela, aby sme sa stretli.“

„Nikol neboj sa, on ti napíše aj o 15 minút.“ Zamiešala sa do rozhovoru aj Lusy.

„ Ako si…?“

„Kto? Čo pred nami tajíš? Vari si si niekoho našla?“ spýtala sa Viky.

„Nie nenašla, to je len kamarát, z ktorým si píšem.“

„Jasné kamarát. Tak to preto sa stále vyškieraš pri tom počítači. Keby ste to videli, je z neho úplne hotová, a to ani nevie ako vyzerá.“

„No teda, tak to sú mi novinky. A ja som si myslela, že vás prekvapím tým, čo vám poviem, no zjavne tu tých noviniek bude viac. Nemýlim sa, však Viky? Prečo nám ten prsteň už neukážeš, na čo čakáš?“ povedala len tak mimochodom Alex.

„Čože? Prečo si jej to povedala skôr ako nám? To nie je fér, veď sme sa predsa dohodli, že si všetko povieme naraz.“ Nahnevala sa Lusy, pretože sa jej zdalo, že ju v poslednom čase akosi zo všetkého vylučujú.

„Fungovalo to niekedy?“ poznamenala Nikol a všetky sa rozosmiali. Dokonca aj Lusy, pretože si uvedomila, že naozaj povedala hlúposť.

„Inak mi to vôbec nemusela hovoriť. Nie som predsa slepá. Všimla som si ako si celý čas zakrýva ruku a je celá nesvoja. Dala som si dve a dve dokopy a hlavne moja predstavivosť mi k tomu dopomohla. Strieľala som celkom na slepo, keď som to vyslovila.“ Priznala sa Alex.

„No už nás toľko nenapínaj a hovor ako sa to stalo a všetko.“ Naliehala na ňu Sarah.

„Takže včera večer, keď som k nemu prišla, tak bola v celom byte tma, hrala tam príjemná hudba a v obývačke na jedálenskom stole svietili sviečky a bolo tam prestreté pre dvoch. Na tom by ale nebolo nič zvláštne, pretože Mike, hoci sa nezdá, je veľmi romantický. No keď som na neho zavolala a už som sa chystala ísť do kuchyne odkiaľ vychádzala priam božská vôňa, tak sa vynoril. Bol oblečený v obleku a v ruke držal kyticu červených ruží. V prvom momente som si myslela, že som zabudla na nejaké výmesačie alebo niečo také, no očividne nie. Dal mi tú kyticu a povedal: „krásne kvety, pre nádhernú ženu.“ Nevedela som, čo mám povedať taká som bola celá rozrušená a potešená, tak som ho len objala, pobozkala a povedala, že ďakujem. On na to: „nemáš za čo miláčik, vieš, že by som pre teba spravil všetko na svete. No ale teraz už poďme jesť, pretože nám to vychladne. Po večeri mám pre teba ešte jedno prekvapenie.“

Dojedli sme večeru, ktorú varil a bola mimoriadne dobrá. Je skvelý kuchár a myslím, že aj preto ho tak strašne ľúbim. Veď viete ako veľmi milujem jedlo.“

„No dobre, hlavne sa už dostaň k veci, lebo tu skolabujem,“ utrúsila Sarah, pretože bola veľmi zvedavá.

„Ale veď ju nechaj, nech si vychutná svoju chvíľu,“ zahriakla ju Lusy.

„Ďakujem Lusy. No tak po večeri odniesol veci zo stola a keď som mu chcela pomôcť povedal len, že to počká do zajtra. Nechápala som prečo to hovorí, veď keby sme to umyli, tak by to zabralo maximálne 10 minút, no on mal iné plány. Vrátil sa k stolu, kľakol si, v ruke držal saténovú škatuľku, ktorú pomaly otváral. Ani som nedýchala, keď začal hovoriť. „Miláčik, si to najlepšie, čo ma v živote stretlo a nikdy v živote som nebol šťastnejší ako keď som s tebou. Si zmysel môjho života a nikdy ťa nechcem stratiť, preto ťa teraz, kľačiac pred tebou, žiadam o to, aby si sa stala mojou ženou.“ Po týchto slovách naplno otvoril škatuľku a ja som mu skočila do náručia a začala som ho bozkávať popri tom opakujúc, že áno, áno, a tak ďalej. Viete si predstaviť aká som bola šťastná? Ani neviem, kedy mi nastokol prstienok, ktorý musel byť hrozne drahý, pretože nás pohltila vášeň.“

„Ok, to by stačilo. Myslím, že až do takých podrobností zachádzať nemusíš,“ prerušila ju so smiechom Nikol.

„Soráč, nechala som sa trochu uniesť.“

„Všimli sme si,“ odpovedali dievčatá skoro naraz so smiechom. Potom, čo si poprezerali všetky prsteň asi z každej strany, ich prerušila Alex so slovami: „viem, že je to radostná udalosť, no zavolala som vás sem pre niečo iné.“

Všetky si posadali a Sarah jej stisla ruku ako prejav podpory, a tak Alex pokračovala: „Myslím Viky, že teba sa to už asi netýka, no aj tak by si tu mala byť. Chcem sa presťahovať a prv ako začnete chrliť všelijaké otázky a argumenty, tak by ste ma mohli nechať dopovedať.“ Zastavila ich tesne predtým ako ktorákoľvek stihla niečo povedať, preto znovu zatvorili ústa a počúvali.

„Ide o to, že chcem kúpiť dom s bazénom a hlavne s dvorom, kde sa bude môcť moje dieťa hrávať. Nechcem vás oberať o vaše životy, a preto chcem, aby ste sa zodpovedne rozhodli, že či pôjdete so mnou alebo ostanete tu. Nebudem predávať tento byt pokým tu aspoň jedna z vás bude žiť. Mám dosť peňazí, aby som si kúpila aj tri domy. Už len chcem, aby ste sa rozhodli, čo chcete vy.“

Najskôr dievčatá nevedeli, čo majú povedať, tak sa podchvíľou rozhostilo ticho. Ako prvá sa slova ujala Sarah, pretože o tom už vedela a bola rozhodnutá, čo spraví. „Ja idem s tebou. Tento byt bol síce mojím domovom dlhý čas, lenže domov vytvárajú ľudia, nie miesto. A okrem toho veľmi rada budem bývať v dome s bazénom.“

„Ja idem tiež. Aj tak nemám kde ide bývať, takže radšej s kamoškami ako bez,“ povedala Lusy so smútkom.

„Lusy, dobre vieš, že by som ťa nikdy nevyhodila, takže ak chceš, môžeš zostať bývať tu.“

„Ďakujem za ponuku Alex, lenže chcem byť s vami, takže kam idete vy všetky, idem aj ja.“

„Hej, hej, hej a mňa sa na názor nikto nespýta? Jasné, že chcem ísť s vami, lenže to beriete inak samozrejme,“ ohradila sa Nikol so smiechom.

„A ja čo? Pekne ste si to naplánovali. Teraz, keď sa idem vydávať, tak chcete ísť bývať do domu s bazénom. Vy ste ale prešibané potvory,“ doberala si ich Viky.

„Ja mám len jednu otázku, budeme sa tým pádom sťahovať aj z mesta?“ spýtala sa Nikol.

„Prečo by sme sa mali? Veď aj v tomto meste sú predsa luxusné domy s krásnym bazénom a veľkým pozemkom. A keď predáme aj tento byt, tak si môžeme dovoliť aj viac,“ povedala Alex.

„Ty si to môžeš dovoliť, nie my,“ pripomenula jej Lusy, ktorá bola v poslednom čase skôr pesimisticky naladená.

„Už sa asi opakujem, no čo je moje je aj vaše. Nikdy vám nedokážem splatiť to, čo ste mi dali.“

„Ale veď my sme ti nič nedali, to ty si nám dala byt a všetok tento luxus,“ pridala sa Nikol.

„Dali ste my lásku, priateľstvo a oddanosť. Pomohli ste mi, keď som to najviac potrebovala a robíte to stále.“

„Ale to priateľky robia a často to robíš aj ty pre nás,“ povedala Sarah.

Potom Viky odbehla a priniesla fľašu šampanského so slovami: „Chcelo by to bublinky a pre teba Alex je to tiež, pretože je to detské šampanské.“

Všetky sa rozosmiali a Sarah s Lusy sa rozbehli do kuchyne po poháre. Pripili si na budúcnosť a na priateľstvo a celý večer spomínali na staré dobré časy.

O dva dni zašla znovu k lekárovi. Tentoraz sama, aby si vypočula, čo od nej lekár chce. Prijal ju bez váhania. Potom, čo sa posadila začal: „Nechcem na vás nijako tlačiť, no mohli by ste mi povedať, prečo ten istý chlap, čo vás znásilnil bol s vami v mojej ordinácii? Nenahlásil som to len preto, lebo ste ma o to požiadali a už by aj tak neboli dôkazy, lenže nerozumiem tomu, čo sa tu deje.“

„Je to zložité, pán doktor, ale pokúsim sa vám to vysvetliť. Ide o to, že ten muž sa dozvedel o dieťati a chce byť súčasťou jeho života a ja som mu to dovolila, lebo má na to podľa zákona právo a myslím, že je to správne. Ak sa ma chcete spýtať ako vysvetlím tomu malému, prečo jeho otec a ja nie sme spolu, tak to ešte neviem, no na to je ešte dosť času. Len vás chcem poprosiť, aby ste ho akceptovali, pretože na tom dieťati mu úprimne záleží.“

„Neviem ako to zvládate, no keď si to želáte, tak ja som ho pokúsim tolerovať ho, no nič vám nesľubujem.“

„Aj tak ďakujem pán doktor. Ak je to všetko, tak by som rada šla, pretože mám ešte nejaké vybavovačky.“

„Samozrejme a nech sa vám darí. Stretneme sa na budúci mesiac. Dovidenia.“

„Dovidenia.“

Dúfala, že to lekárovi stačilo a nebude robiť problémy, pretože v tom prípade by ho musela vymeniť a to by nerada, pretože bol jeden z najlepších. Zaumienila si, že ešte zájde do realitnej kancelárie a poprosí ich o predaj bytu a kúpu domu. Dala im všetky informácie a dohodli si stretnutie. Neobávala som im zveriť predaj bytu, pretože už mala s nimi len dobré skúsenosti.