takže túto stať začneme netradične…vy, čo to čítate, budete mať možnosť sami určiť pokračovanie príbehu…ako by ste asi chceli, aby sa to ďalej vyvíjalo…najskôr som musela hodiť celú Alexinu časť, aby ste boli aspoň trochu oboznámení s dejom….ovplyvňovať príbeh môžete svojimi komentármi….vopred ďakujem…
Bol pri nej pokiaľ mohol. Stále dúfal, že zdvihne ruku, zahľadí sa na neho tými krásnymi hnedými očami a povie: „ľúbim ťa Jason a nikdy by som ťa nemohla opustiť.“ Ale nestalo sa tak. Bola mŕtva, ruky mala ako ľad a oči navždy zatvorené. Bolelo to, tak hrozne to bolelo. Prečo? Bol by dal všetko aby sa vrátila späť, nielen peniaze, ktorých mal veľa, ale na nič mu neboli. Vymenil by svoj život za jej. Mala právo žiť, on nie. Zakaždým jej len ubližoval a ona ho napriek tomu milovala. Bola to žena, ktorá s toho v živote prežila naozaj veľa, ale nikdy sa nevzdala. Obdivoval ju a bol hrdý na to, že sa zamilovala práve do neho, no vedel, že mala na lepšieho ako on. On bol zloduch a ľudí len využíval, hoci nie vždy, to si uvedomoval. Nezmení už nič na tom, že sa pohádali, prepadli ju, či na tom, že musela rodiť na lavičke v parku. Nič, vôbec nič nedokáže zmeniť. Len dúfal, že naozaj vedela, že ju miloval nadovšetko. Viac ako čokoľvek na svete.
Prišiel lekár. Nechcel ho rušiť, ale musel. Jason sa na neho ani nepozrel. Stále držal ruku tej, ktorú tak miloval a vôbec si nevšímal svet okolo seba. Myšlienkami bol ďaleko vzdialený od nemocnice. Lekár ho potľapkal po ramene. Nerád to robil, a tak povedal iba: „mali by ste ísť, musíme…“ Vtedy obaja dobre vedeli, čo musia. Jason pokojne vstal a odišiel. No nešiel za známymi, ale za tou, ktorá sa jej tak veľmi podobala. Za Karolínou.
Utekala. S očami plnými sĺz behom vyšla z nemocnice. Nemohla tam zostať potom, keď im povedali, že je mŕtva. Mŕtva. Jej kamarátka, podpora a rodina. Uvidela lavičku. Sadla si na ňu a plakala ďalej. Spomínala na deň kedy sa spoznali.
Prišla do školy a sadla si na posledné voľné miesto. Chvíľu sa prehrabávala v taške, ale nenašla, čo chcela, preto si skôr sama pre seba ako pre iných povedala: „Do riti, zabudla som si pero.“
„To nevadí, požičiam ti svoje,“ povedalo dievča sediace po jej pravici.
„Ďakujem, som Sara. Ja len potrebujem niečo sem dopísať, lebo som na to zabudla. Som nejaká roztržitá a to je môj prvý deň,“ odvetila Sara s úsmevom.
„To je normálne. Ja som tiež nervózna a pritom nemám byť z čoho, ale predsalen nový ľudia, nová škola. Teší ma Sara, ja som Alexandra, ale kamaráti mi hovoria Alex.“
Bola taká milá, že sa Sare hneď zapáčila. Začali sa rozprávať a stali sa z nich priateľky. Alex vedela, že Sara je z detského domova, a preto chápala ak často nemala peniaze na to, aby s ostanými spolužiakmi chodila sa baviť. Musela popri škole robiť, aby si mohla dovoliť rôzne veci. Bola to Sara, ktorá ju zoznámila s Lukášom a veľmi ju bolelo, že ho stratili. Pomohla Alex, aby získala sebadôveru, ktorá jej chýbala a bola šťastná za oboch, keď im to tak klapalo. Priala im to, pretože oboch poznala ma mala rada. Alex zoznámila Saru s dievčatami, pretože hoci bola hanblivá, dokázala si rýchlo človeka získať. Až dievčatá ju naučili byť otvorenejšou a menej hanblivou. Objavili druhú stránku jej osobnosti, ktorá žiarila v spoločnosti. Rada sa zabávala a nezniesla, keď bol niekto smutný.
Sara spomínala na všetky chvíle, ktoré spolu prežili. Na tie dobré, ale aj tie zlé. Sem tam sa aj pohádali, pretože Sara mala tvrdú povahu, čo bolo asi spôsobené výchovou v detskom domove, ale Alex ju naučila byť milou, príjemnou a srdečnou osobou. Plakala, ale v tom zbadala, že si niekto pred ňu kľakol a podával je vreckovku. Vďačne ju prijala a pozrela sa na neznámeho muža. Musela vyzerať hrozne, ale jej to bolo jedno. Stratila priateľku a to iba pre toho grobiana, ktorého jej ona predhodila. Verila tomu, že ona je vinná za jej smrť. Keby ju nebola presviedčala, aby sa s ním stretla, tak mohli žiť v pokoji a mohla byť nažive a starať sa o svoju dcéru. Už nikdy ju neuvidí a Karolína už nikdy neuvidí svoju matku, neobjíme ju, nepobozká ani nepovie mama. Nikdy viac. Nezvládla to a rozvzlykala sa ešte viac. Neznámy muž si prisadol k nej na lavičku a vzal si ju do náručia. Nevedela, kto to je, ani čo od nej chce. Mohol to byť kludne zlodej či násilník, no jej to bolo jedno. Potrebovala telo jeho náručia.
„Tichúčko, neplačte. Nikdy nie je úplne zle. Čo sa vám stalo, že takto nariekate?“ snažil sa ju neznámy upokojiť.
„Ja…ja…stratila som kamarátku…ona…je mŕtva kvôli mne…“ nemohla viac zo seba dostať cez slzy.
„Tak to mi je ľúto. Určite pre vás veľa znamenala. A neberte si to tak, určite nie ste na vine, že je mŕtva. Upokojte sa a povedzte mi o nej, aká bola a prečo vám na nej tak záležalo.“
„Som vinná…to..to ja som ju s ním zoznámila…“
„S kým? Povedzte mi o tom, ale najskôr sa upokojte, pretože takto vám bude iba zle a to by nechcela, pravda?“
Uvedomila si, že má pravdu. Alex by nikdy nechcela, aby sa kvôli nej zrútila. Ona bola vždy silná a Sara si predsavzala, že bude silná kvôli nej. Trochu sa upokojila a začala rozprávať.
„Ona bola mimoriadna žena. Anjel medzi ľuďmi. Takých ľudí ako je ona je na svete veľmi málo a som hrdá, že si vybrala práve mňa, aby som bola jej kamarátkou…“rozrozprávala sa a bolo jej jedno, že toho muža, ktorému to rozprávala, nepozná. Keď skončila, tak neznámy povedal: „Nielen ona, ale aj y sta mimoriadna žena. Hoci vás nepoznám, ale viem, že urobila dobre, že vám zverila svoju dcéru. Dokážete jej byť dobrou matkou už len preto, že ako ste spomínali, vlastnú ste nepoznali.“
„Ďakujem vám. Nielen za vreckovku, ale aj za rozhovor. Myslím, že som to potrebovala.“
„Neďakujete, rado sa stalo a…“ nestihol povedať viac, lebo prišla Nikol a povedala: „tak tu si. Ani nevieš, ako sme sa báli. Poď so mnou, Lusy odpadla a teraz je pri nej lekár.“
Vstala a ani na tým nepremýšľala a už išla popri Nikol smerom do nemocnice. Na ceste sa ešte otočila a ústami naznačila slovo ĎAKUJEM a potom zmizla za dverami nemocnice.
…tak a teraz dve verzie…
1. Lusy odpadla, pretože je ťažko chorá a Sara sa bude snažiť byť jej oporou a pritom bude zanedbávať Karolínku…
2. Lusy odpadla, pretože toho bolo na ňu príliš veľa a Sara sa bude snažiť zblížiť sa s Jasonom, lebo nebude chcieť Karolínku opustiť…
Celá debata | RSS tejto debaty