„Choď spať, ja sa o ňu postarám,“ povedal Jason Sare, keď v polospánku prišla do izby, kde plakala Karolínka.
„Ty si tu?“ povedala ospalým hlasom.
„Som, počul som to rovnako ako ty. Tie vecičky máme obaja, spomínaš si?“ povedal s úsmevom na perách a s dieťaťom na rukách.
„Jasné, že si spomínam, veď som ich kupovala a sú skoro v každej miestnosti v dome,“ nedala sa.
„Nečerti sa a choď spať. Ja malú nakŕmim. Nemusíš vstávať každú noc len ty,“ povedal sadajú si do kresla a berúc fľašku s mliekom. Karolínka prijala ponúknutý cumlík, oblapila fľašku svojimi drobnými ručičkami a spokojne cuckala mlieko.
„Je nádherná. Rada ju pozorujem. Stále je iná. Je to požehnanie,“ povedala so zrakom upretým na ňu.
„Máš pravdu, to je. Každou minútou ma uchvacuje viac a viac.“
Zdvihol pohľad v rovnakej chvíli ako Sara. Páčilo sa jej, čo vidí. Muža, ktorý držal na rukách svoju dcéru a hľadel na ňu pohľadom plným lásky. Poskočilo jej srdce. Želala si, aby ona mohla byť tou, ktorej tá láska patrí, ale nebola. Patrila jeho dcére. Vedela, že musí prestať rozmýšľať tak ako keby boli rodina, pretože nie sú. On potreboval čas a ona, ani sama nevedela, čo potrebuje. Usmiala sa, otočila a povedala: „nechávam ju teda v tvojich rukách. Idem spať. Dobrú noc.“ Po týchto slovách odišla.
„Dobrú noc,“ zašepkal, pretože Karolínka už pomaly zaspávala.
„Zlato v poslednej dobe ti je stále zle. Nemyslíš, že by si mohla byť…veď vieš čo, tehotná?“ spýtal sa Mike Viky po tom, čo znovu bežala na WC zvracať.
„Áno miláčik, myslím, že som. Lepšie povedané už si to ani nemyslím, ja to viem. Bola som včera u lekára a chcela som ti to povedať včera pri večeri, ale zdržal si sa v práci a ja som už spala, keď si prišiel. Jednoducho ma premohla únava, ale doktor hovorí, že to je normálne v mojom stave,“ hovorila Viky umývajúc si tvár.
„To naozaj? To je…úžasné. Milujem ťa.“ Celý rozradostený ju zodvihol a zatočil sa s ňou. Potom ako ju položil na zem ledva stihla prísť pri záchodovú misu.
„Prepáč mi to. Nebol to dobrý nápad, len ma premohli emócie,“ šepkal držiac jej husté čierne vlasy.
„To nič, chápem to a aj ja som šťastná a milujem ťa,“ povedala mu o nejaký čas, keď bola schopná mu odpovedať.
„Vieš, že ťa nerád nechávam samu, ale musím ísť. Máme tú dôležitú zákazku dnes a dreli sme na to príliš veľa, aby sme to teraz stratili, ale ak ma potrebuješ, tak zostanem.“
„Nie nepotrebujem. Choď, ja si tu ešte chvíľu posedím,“ povedala so smiechom. Pobozkal ju na čelo a odišiel do práce.
O niekoľko minút Viky zavolala babám, že sa s nimi chce stretnúť. Povedali jej, že sú všetky doma, takže môže prísť. Obliekla sa a šla.
„Mám úžasnú novinku,“ začala vo chvíli, keď sa všetky usadili v obývačke s hrnčekom horúceho kakaa v rukách. Vždy, keď sa chceli vážne porozprávať urobili si kakao a sadli v obývačke. Túto ich tradíciu zaviedla Alex, ale oni sa rozhodli, že v nej budú pokračovať.
„Akú? Už nás toľko nenapínaj,“ ozvala sa Sara, ktorá bola vždy najzvedavejšia zo všetkých.
„Veď ju nechaj hovoriť teda a nezasypávaj ju otázkami,“ schladila Lus Sarino nadšenie. Sara urobila grimasu a zatvárila sa urazene, ale iba na asi desať sekúnd a potom sa rozosmiala.
„Vy dve skončite a ty hovor,“ zamiešala sa do toho aj Nikol obracajúc sa na Viky.
„No tak, ide o to, že som tak trochu tehotná.“
„To je ako tak trochu?“ začala vtipkovať Nikol.
„Tak trochu dosť,“ so smiechom odvetila Viky.
„Prestaň Nikol,“ povedala Lus cestou k Viky, pretože ju chcela objať a pogratulovať jej. Prechádzajúc popri Niky ju nezabudla udrieť do ruku. Iba tak jemne a s úsmevom. Všetky jej gratulovali a pýtali sa na Mikeho. Povedala im, že žiaril šťastím a že aj ona je úplne a bezvýhradne šťastná.
„To by ste sa mali čím skôr vziať či?“ spýtala sa Sara.
„Ja neviem, plánovali sme síce teraz svadbu, ale potom sme to nechceli robiť z dôvodu Alexinej smrti, veď viete,“ povedala s výrazným poklesom dobrej nálady a smútkom v očiach.
„Chýba mi a cítim sa hrozne zle, keď som šťastná a ona tu nie je.“
„Viem ako to myslíš, ale život ide ďalej a je príliš krátky na to, aby sme ho premrhali trápením sa. Myslím, že také niečo by povedala,“ riekla Nikol a úprimne vedela, čo Viky prežíva, pretože prežívala to isté. Bola s Krisom šťastná, ale nechcela, aby si dievčatá mysleli, že na ňu zabudla.
„Myslím, že Nikol má pravdu. Alex je toho jasným príkladom. Mali by sme si vážiť každú minútu, lebo nevieme, kedy príde tá posledná,“ dodala Lusy, ktorá bola od Alexinej smrti veľmi zamyslená a strácala sa im akoby pred očami. Málo jedla, spala a nič ju nebavilo, hoci stále robila niečo nové.
„Baby majú pravdu. Nečakaj, vydaj sa a buď šťastná s mužom, ktorého ľúbiš, ktorý ľúbi teba a s vaším synom alebo dcérou,“ zakončila diskusiu Sara.
„Dobre, ale budem potrebovať vašu pomoc pri plánovaní svadby, ktorá bude dosť na rýchlo.“
Všetky súhlasili a najviac sa tešila Lusy, pretože ju plánovanie takýchto akcii vždy bavilo.
„Idem ešte pozrieť malú Karolínku a potom už pôjdem, pretože musím ešte navariť večeru.“ Ako aj povedala, tak aj spravila. Pokochala sa na malej udivená je drobučkými ručičkami, krásnou tváričkou a veľkými hnedými očami. Vyzerala ako malý anjelik. Ako dielo umelca.
Po Vikinom odchode sa Sara rozhodla malú okúpať a uložiť na spánok. Lenže to nebolo také jednoduché. Nech sa akokoľvek snažila malá nie a nie zaspať. Až keď prišiel Jason domov, musela ho vysielačkou poprosiť, či by jej neprišiel pomôcť. Práve vyšiel zo sprchy, takže mal iba okolo bedier previazaný uterák. Zobral si dcérku do rúk a ona akoby zázrakom zostala ticho. Začal sa s ňou prechádzať, šepkať jej aká je krásna, že ju ocko ľúbi a podobné veci, ktoré hovoria otcovia dcéram, ktoré milujú. Pohľad na túto dvojicu by rozochvel srdce každého človeka nežného pohlavia a nebolo to inak ani u Sari. Závidela jej, že má človeka, ktorý ju tak miluje. Ona nikdy nezažila lásku svojich rodičov, a preto vedela oceniť, keď sa niekto s takou veľkou láskou staral o dieťa ako Jason o Karolínku. Ani sama nevedela ako, ale začínala k nemu cítiť silné puto, ktoré pomaly, ale isto prerastalo v niečo silnejšie ako kamarátsky vzťah.
1. Jason začne cítiť niečo podobné
2. ešte stále bude zamilovaný do Alex
Celá debata | RSS tejto debaty