interaktívne príbehy

„Ahoj,“ ozval sa do telefónu, „nie, dnes nemôžem…ale veď…vieš predsa, že…no dobre, tak prídem…áno, už nastupujem do auta, hneď som tam.“

„Čo sa deje?“ spýtala sa Sara obliekajúc malú.

„Volal mi otec, že prišla do firmy kontrola a keďže mám na starosti marketing, musím predložiť všetky správy. Dúfam, že ti nevadí, že s vami nepôjdem. Chcel som, hrozne som chcel, ale žiaľ musím tam ísť. Potrebujú ma, ale keby niečo, tak zavolaj a ja okamžite prídem.“

„Jasná vec. Žiaden strach, my to zvládneme, však Karol?“

„Drž sa princezná,“ povedal a daj malej pusu na čelo. Potom odišiel.

„Ocko nás opustil, ale my sme dve mladé, krásne a emancipované ženy, takže to zvládneme aj bez neho. Však srdiečko?“ hrkútala jej s úsmevom na perách.

„Slečna Floková,“ oznámila sestrička meno ďalšieho pacienta.

„Miláčik, to sme my,“ oznámila Sara malej, ako keby rozumela tomu, čo sa deje.

„Dobrý deň,“ pozdravila po príchode do ambulancie, pretože si nebola istá, či mu má vykať alebo tykať. Po ich poslednom stretnutí bola mierne zmätená.

„Dobrý deň,“ pozdravil tiež oficiálne a pritom si bral dieťa s jej rúk.

„Pán doktor, idem zaniesť tieto výsledky doktorovi Krugerovi ak ma tu nebudete potrebovať,“ zaštebotala sestrička a zmizla skôr ako jej stihol odpovedať.

Urobil preventívne vyšetrenie, spýtal sa Sary na niekoľko informácii ohľadom dieťaťa, na ktoré mu ona ochotne odpovedala. I ona sa spýtala veci, ktoré ju i Jasona začínali zaujímať. Ich stretnutie prebiehalo veľmi oficiálne a hoci medzi nimi panovalo isté napätie, tak ich rozhovor nebol nevrelý. Keď už mala odísť, tak sa spýtala otázku, ktorá jej v hlave vírila po celý čas: „prečo si vtedy neprišiel? A prečo si sa minule správal tak odmerane? Spravila som niečo?“

„Neprišiel? Ja som prišiel, ale ty si tam nebola. Som si myslel, že si sa na mňa vykašlala a šla si domov, preto som sa aj minule tak správal.“

„Ja som ťa tam čakala dosť dlho, ale keď si nechodil, tak som naozaj šla preč.“

„Mal som súrny prípad a myslím, že sme sa asi minuli. Mrzí ma to moje chovanie.“

„Asi hej. To je v pohode, myslím, že by som sa správala tak isto.“

„Ak by si mi dala ešte raz šancu, tak by som ti bol veľmi vďačný. Páčiš sa mi a chcel by som ísť s tebou na večeru. Skúsme to,“ povedal s pohľadom upretým na ňu a ona z neho vyčítala, že je naozaj úprimný a myslí to vážne. Nevedela, čo má povedať.

„Ja neviem…je to teraz také všelijaké. Musím si to rozmyslieť. Daj mi svoje číslo a ja ti zavolám.“

„Súhlasím.“ Nadiktoval jej číslo, ktoré si poznačila do mobilu a odišla. Cestou domov nad tým neustále premýšľala, ale napokon sa rozhodla, že ho odmietne, pretože sa chcela sústrediť na malú a kúskom svojho srdca aj na Jasona.

„Kde sú všetci?“ ozval sa spoza dverí Jason.

„Lusy je u Viky a pomáha jej s prípravami na svadbu. Majú toho až nad hlavu. A Nikol je ako skoro každý večer s Krisom. Myslím, že to začína byť vážne medzi nimi a to je dobre, lebo to už potrebovala. Verím tomu, že ju naozaj ľúbi, lebo ona či už si to prizná alebo nie, tak ho miluje. Celá žiari, len čo ho spomenie,“ rozrečnila sa Sara, ktorá sedela v obývačke s pohárom červeného vína v ruke pozerajúc ďalšiu romantickú komédiu.

„Malá zaspala, ale ak to pôjde takto ďalej, tak už neviem, čo vymyslím, aby som ju uspal. Keď bude veľká, tak to bude riadne šidlo. Už teraz vymýšľa,“ povedal len čo si prisadol k Sare. Už si zvykli, že zostávali sami doma, a preto im to ani neprišlo divné. Vzal zo stola pohár s vínom, ktorý mu prichystala. Nezaujatý pozorovateľ by si myslel, že sú šťastný manželský pár.

„To máš asi pravdu. Ale myslím, že už jej pomaly pôjdu zúbky, to preto je taká nepokojná.“

„Čo to pozeráš? Zase dáku romantiku? Nepreháňaš to trochu?“ spýtal sa po chvíľke ticha.

„Tichučko. Jasné, že to preháňam, ale tak, čo mi iné zostáva? Takto mám romantiku aspoň vo filme, keď už nie v živote,“ odvetila s úsmevom na perách.

„Stále neviem pochopiť, prečo taká krásna a inteligentná žena ako ty nikoho nemá. Veď by si mohla mať ktoréhokoľvek muža. Vieš, že nemusíš sedieť doma a starať sa o Karolínku. Ja som jej otec a postarám sa o ňu. Som ti síce veľmi vďačný, ale nechcem, aby si obetovala svoj súkromný život kvôli nám.“

„Viem, ale robím to rada a hoci možno takto žiadneho princa na bielom koni nestretnem, nevadí mi to. Mám vás a to je hlavné,“ povedala a pozrela sa na neho. V jeho očiach videla nehu. Neodolala a pobozkala ho. Prekvapilo ho to, preto sa odtiahol.

„Prepáč, ale ja…nie som pripravený…ja…nemôžem…“ vyjachtal so seba.

„Nie to ty prepáč mne. Neviem, čo to do mňa vošlo. To mi asi udierajú na mozog tie filmy. Viem, že nemôžeš. Sme kamaráti a to mi úplne vyhovuje,“ klamala, ale nemohla mu povedať pravdu. Bral by si to za vinu. Odkedy zomrela Alex, tak si pripúšťal hrozne veľa vecí.

Rozhodla sa, že predsalen zavolá pánovi doktorovi.

1. ich stretnutie bude úspešné

2. nestretnú sa