interaktívne príbehy

Cítil sa však nesvoj. Vôbec jej neuveril to, že ho pobozkala iba preto, že bola rozcitlivená z filmov. Mal pocit akoby ho v poslednej dobe brala ako niečo viac, nie len ako kamaráta. Nevedel jej vysvetliť to čo sám cítil. Chcel sa s niekým zblížiť a keby si mohol vybrať, tak je to rozhodne ona, lenže on nemohol. Ešte nie. Nebol pripravený na nejaký vzťah a musel myslieť aj na tú ženu, ktorá by musela prevziať zodpovednosť aj za jeho dcéru. Keby si niečo začal so Sarou, tak vedel, že by tú zodpovednosť prevzala rada, lenže to od nej nemohol chcieť. Mala vlastný život a skôr či neskôr by jej začalo vadiť, že sa ho vzdala kvôli nim. A hlavne nemohol začínať niečo nové, keď si nebol istý, či skončilo to staré. Miloval Alex, ale teraz si už nebol tak úplne istý, či ju stále miluje, alebo už len spomína na lásku, ktorá bola medzi nimi. Vedel, že raz príde ten čas, kedy bude musieť vykročiť vpred, ale bol si vedomý toho, že teraz to nie je. Potreboval si pospať, ale ani spánok, ktorý bol veľmi nepokojný, mu nepriniesol žiadne vysvetlenie ako dúfal.

„Dobré ráno,“ pozdravil pri príchode do kuchyne pretierajúc si ospalé oči.

„Dáš si kávu? Vyzeráš akoby si v noci ani nespal. Bola malá až taká zlá?“ rozhovorila sa Lus.

„Nie, práve naopak, celú noc bola pokojná, len som nejako zle spal. Ale ty si svieža ako rybička. Takúto som ťa asi ešte ani nevidel.“

„To je možné. Som šťastná. Zase robím niečo, čo milujem. A hoci som skoro celú noc nespala, aj keď Viky išla spať už o desiatej, pretože je stále unavená odkedy je tehotná, tak sa cítim sviežo ako si to povedal, áno už viem, ako rybička.“

„Tak to vidím. Vôbec by som nepovedal, že si nespala. Vyzeráš parádne.“

„Aj sa tak cítim. Rozmýšľala som nad tým, že by som sa tomu mohla začať venovať. Myslím tomu plánovaniu. Založila by som si malú firmu a plánovala svadby, oslavy narodenín, výročia či iné podobné udalosti. Viem, je to bláznivý nápad hlavne preto, lebo nemám veľa skúseností s tým a v dnešnej dobe je veľké riziko púšťať sa do obchodovania, ale chcem to skúsiť. Je to to jediné, čo ma za poslednú dobu dokázalo postaviť na nohy.“

„Tak potom si nielenže nemyslím, že je to bláznivý nápad, ale dokonca chcem, aby si to urobila a aby si vedela, že ťa podporujem som ochotný, samozrejme ak s tým budeš súhlasiť, ísť do toho s tebou. Teda samozrejme len finančne.“

„To by si bol ochotný pre mňa urobiť?“

„Samozrejme, myslím, že za ten čas, čo žijeme spolu sa z nás stali kamaráti, či sa mýlim?“

„Nemýliš, ale nemusíš to robiť. Čo ak to nevyjde a ty prídeš iba o peniaze?“

„Veď sú to len peniaze, o to sa nestaraj. Ľudia sú dôležitejší. Škoda, že som na to musel prísť tým najhorším spôsobom.“ Povedal a zase za dosť dlhú dobu sa jeho oči zaliali slzami. Objala ho so slzami v očiach a povedala: „ešte nikdy som nevidela muža plakať, ale aspoň viem, že si ju musel neskutočne ľúbiť, pretože toto sa nedá predstierať.

Stáli v objatí, keď vošla do kuchyne Sara a odkašlala si. Pustili sa a obaja si utreli slzy z líc.

„Čo sa tu deje? Prečo obaja plačete? Stalo sa niečo?“ chcela vedieť Sara.

„Nie nič sa nestalo, iba sme si trochu zaspomínali. Práve naopak, máme dôvod na oslavu. Zakladáme novú firmu. Ešte je to síce iba vo fáze predstáv v mojej hlave, ale začnem na tom odo dnes pracovať,“ rozrečnila sa zase Lusy.

„Lus pila si kávu? Vidieť to na tebe. Po prvé ničomu nerozumiem a po druhé si ako naspídovaná veverička. Vysvetlí mi to tu niekto?“

„Ja nie, musím letieť do kvetinárstva objednať kvety.“ Ešte to ani nedopovedala a už jej nebolo. Sara zdvihla pravé obočie a svojimi veľkými hnedými očami pozrela na Jasona.

„Tak dobre, ja to vysvetlím, veď čo iné mi zostáva?“

„Máš pravdu, nič. Tak začni, úplne horím od zvedavosti.“

„Ide o to, že Lus je po dlhej dobe šťastná, pretože našla niečo, čo ju baví a čomu sa chce venovať a to je plánovanie. Ja som jej iba ponúkol finančnú pomoc pri zakladaní novej firmy.“

„Aha, no tak to je od teba naozaj šľachetné, len sa bojím, že si bude robiť obrovské ilúzie a nevyjde jej to a to ju ešte viac zlomí.“

„Nebuď taká pesimistická. Ja naopak verím, že to dobre dopadne, lebo to ej naozaj to, čo chce robiť a keď niečo chceš a baví ťa to, tak pre to urobíš všetko. A potom je dosť vytrvalá a tvrdohlavá na to, aby dosiahla všetko, čo si zaumieni.“

„Možno máš pravdu.“

„No dobre, idem do práce.“

„Prajem pekný deň a ozaj skoro by som zabudla. Nemohol b si prísť dnes trochu skôr, pretože mám rande, tak by som sa chvíľu chcela venovať aj príprave.“

„Samozrejme a kto je ten šťastný?“

„Doktor malej Karolínky, prečo vadí ti to?“

„Nie nevadí mi to, ale vôbec. Prajem ti len to najlepšie a verím, že ty to vieš.“ Usmial sa a odišiel. Jedna jej časť bola rada, že má pri sebe človeka, ktorý jej praje len dobré, ale na druhej strane chcela, aj keď neoprávnene a hlúpo, aby aspoň trochu žiarlil. Rozhodla sa, že to nechá plávať a užije si nielen pekný deň s dievčatkom, ale hlavne krásny večer s okúzľujúcim pánom doktorom.

„Páni, vyzeráš úžasne.“ To bolo jediné, čo Jason zo seba dostal po tom, čo Sara prišla dolu, aby privítala svojho gavaliera.

„Ďakujem, veď som si dala záležať, lenže už som dávno nikde nebola, tak neviem ako to dopadne.“

„Žiaden strach bude to dobré. Bol by to riadne hlupák, keby nechcel, takú krásnu a inteligentnú ženu.“

Nepovedala nič, iba sa placho usmiala. Zaznel zvonček a ona sa neistým krokom pobrala k dverám. Za nimi stál muž s kyticou v ruke a bol možno ešte nervóznejší.

„Ahoj,“ pozdravila.

„Ahoj, vy..ty…wau,“ to bolo jediné, čo bol schopný zo seba dostať.

„Vidím, že si stratil reč, ale to nevadí, ona tak pôsobí na mužov,“ povedal s chichotom Jason, ale po Sarinom škaredom pohľade sa už pratal do obývačky.

„Myslím, že tie kvety sú pre mňa alebo sa mýlim?“

„Och, kvety, nie, teda samozrejme, že sú pre teba.“

„Ďakujem, sú krásne, chvíľku tu počkaj, dám ich do vázy. Potom si iba vezmem veci a môžeme ísť.“

„Máš čas.“

Nastupujúc do auta sa spýtala: „ a kam, že to vlastne ideme?“

„Ak by ti to neprekážalo, tak by som rád šiel do kina. Práve dávajú jednu dobrú komédiu a to je taký môj relax od práce.“

„Vôbec mi to nevadí. Ja milujem filmy a hlavne komédie.“

„Potom by sme sa mohli ísť niekam najesť, súhlasíš?“

„Som všetkými desiatimi za.“

Večer sa niesol v príjemnej a po niekoľkých minútach aj uvoľnej atmosfére. Obaja zistili, že majú veľa spoločného a aj to, že chcú ďalšie stretnutie.

Po dovezení domov ju šiel odprevadiť až ku dverám.

„Bolo mi veľmi dobre, myslíš, že by sme si to mohli niekedy zopakovať?“

„Ja skôr dúfam.“

„To som chcel počuť.“ Povedal a pobozkal ju. Bolo to síce nečakané, ale veľmi príjemné. Tento bozk však netrval dlho. Keď sa odtiahol, nesúhlasne zavrčala.

„Ale princezná, veď to bol len prísľub toho, čo môžeš očakávať po zajtrajšom rande.“

„Zajtrajšom?“

„Veď i povedala, že chceš, aby sme sa stretli, tak na čo čakať?“

„Máš pravdu.“

Usmiala sa, on si položil ruku na jej líce. Pritiahol si ju bližšie k sebe, ale namiesto bozku na pery, ktorý očakávala ju pobozkal na čelo.

„Prajem ti krásny zvyšok noci.“ Povedal, otočil sa a nechal ju stáť samu na schodoch.

„Aj ja tebe,“ dodala sama pre seba.

Bol dokonalý. Vedela, že mu nejde len o sex, pretože to by sa už o niečo pokúsil, ale neurobil to, a aj preto sa s ním chcela stretávať. A možno aj spávať, veď žije len raz a momentálne jej bolo jedno aj to, či by mu šlo iba o ten sex, pretože by sa s ním s veľkou radosťou vyspala. Potrebovala cítil vedľa seba mužské telo, ktoré ju drží v náručí, keď spí. Mala veľkú potrebu sa cítiť milovaná.

Sara pôjde na svadbu s:

1. Jason

2. pán doktor