interaktívne príbehy

„No čo ako dopadlo včerajšie rande?“ spýtala sa Nikol po tom, ako zazrela Saru vchádzať do kuchyne.

„A ty čo robíš doma? A ako vieš, že som mala rande?“ oponovala jej Sara.

„Dáš si?“ nereagovala na jej otázky a zodvihla svoju šálku s čerstvo uvarenou kávou.

„Jasné, že si dám, veď ma poznáš, bez kávy sa môj deň ani nezačne, ale odpovedz mi na to, čo som sa ťa pýtala,“ nedala sa odbiť.

„Moja, a kde si som si mala dávať raňajšiu kávu ak nie doma? Viem, že som v poslednom čase strávila veľa času u Krisa, ale stále tu bývam, takže mám na to právo, či nie?“ povedala a veľavýznamne zodvihla pravé obočie.

„Ale veď ja viem, že tu bývaš, o to mi nejde, ale ako si vedela, že mám rande, keď som ti to nepovedala?“

„Tak o toto ti šlo. Ráno, keď som schádzala dolu schodmi, Jason odchádzal a ja som sa ho spýtala, či si v kuchyni a on, že nie, pravdepodobne asi ešte spíš, pretože si zo včerajšieho rande prišla neskoro. Povedal, že už musí ísť, lebo už aj tak mešká a že malá ešte spí a odišiel.“

„Čo ho je do toho, kedy chodím domov?!“

„Brzdi, čo sa stalo, keď si taká rozčúlená? Pohádali ste sa?“

„Ale nie, len že…“

„Len že čo?  Keď si bola naposledy takáto rozčúlená, tak si sa hnevala na chalana, ktorý ťa odmietol. Takže okamžite vysyp, čo sa stalo.“

„No ono je to trochu komplikované, lenže … No tak dobre. Predvčerom sme spolu pozerali film, a ja som ho pobozkala. Povedal mi, že ešte stále miluje Alex a nie je schopný začať si niečo nové, ale nechce ma stratiť ako kamarátku, ktorou som sa mu stala.“

„Čo si urobila? Prečo?“

„Ja, ja.. mám pocit, že medzi nami niečo funguje, akási chémia, alebo niečo také. Je ku mne hrozne milý, smejeme sa spolu, stará sa, a tak. Proste som sa asi zamilovala. Viem, nie je to práve ten najvhodnejší muž, ale cítim, že medzi nami je niečo viac ako len kamarátstvo. Veď prečo by potom vedel, že kedy som prišla z rande?“

„Nechcem ti brať ilúzie, ale nemyslím si, že medzi vami je niečo zvláštne, on je milý aj k nám ostatným, smeje sa s nami, pomáha nám a podporuje nás. Myslím si, že sa veľmi zmenil odkedy je otcom a chce s nami vychádzať dobre, aj keď niekedy tú snahu asi aj preháňa. Správa sa ako náš starší brat. Chápem, že ťa môže priťahovať ako muž, pretože je naozaj sexi a keby nemám Krisa, možno aj ja by som podľahla jeho čaru, lenže on naozaj stále ľúbi Alex a nie je pripravený na nič nové. Často, keď si myslí, že ho nik nevidí, tak sa díva na jej fotku, potom do prázdna a v jeho očiach sa ligocú slzy. On nás potrebuje, preto sa správa, tak ako sa správa. Nielen kvôli malej, ale hlavne kvôli sebe. Zabilo by ho, keby zostal sám so svojím smútkom. A nenapadlo ti, že to, že vie, že si prišla neskoro s tebou možno nesúvisí? Malá v noci veľa plakala, takže bol často hore a je to otec, ktorý sa sám stará o dcéru, preto myslí, že ako matka reaguje na každé auto a každý väčší zvuk, ktorý by mohol zobudiť dieťa. Takže moja prestaň byť naivná a odpútaj sa od neho, pretože sa budeš iba trápiť.“

Prvýkrát nevedela, čo povedať. Vedela, že má pravdu, lenže bolo ťažké to akceptovať, pretože vždy verila svojim inštinktom, hoci ju už párkrát zradili.

„Máš pravdu, ja len…, ale to je jedno. Prestanem sa tým zaoberať.“

„Presne tak, nechaj to tak. Stále si mi však nepovedala nič o tom včerajšom rande. Predpokladám, že to nebolo s Jasonom.“

„Nie nebolo. Bola som na rande s doktorom našej Karolínky. Bolo to super a vyzerá to byť skvelý chlap.“

„Tak potom čup ho tam. Teda pokiaľ to nie je stred záujmov.“

„Myslím, že nie je a spoznali sme sa skôr ako som zistila, že je to doktor našej maličkej.“

„Skôr? A to už ako?“

„No v ten večer, ako zomrela Alex som ho stretla vonku na lavičke pred nemocnicou. Vypočul ma, keď som to najviac potrebovala.“

„Aha, no tak potom, keď to nikomu nevadí, choď do toho. Veď nemáš čo stratiť, iba získať a to podľa tvojich slov perfektného chlapa.“

„Máš pravdu, pozvem ho na Vikinu svadbu. Veď aj dnes máme rande. A ak mám pravdu povedať, tak sa teším na neho. Naozaj sa mi páči a pokiaľ bude taký dobrý v posteli ako sa bozkáva, tak je to ideál.“

„Ach, ty si hrozná. Najskôr tvrdíš, že neznášaš chalanov, ktorým ide iba o sex a pritom tebe ide o to isté.“

„No možno máš aj pravdu, lenže teraz fakt nemám chuť riešiť žiadne dlhodobé a vážne vzťahy. Som mladá a chcem si užívať, i keď by to mali byť iba jednorázovky.“

„Na to nemáš Sara. Aj keď tvrdíš, že by ti to vyhovovalo, ale pokiaľ k tomu človeku necítiš aspoň ak takú náklonnosť, tak sa s ním nevyspíš a to vieme obe.“

„Tým by som si nebola taká istá. Zmenila som sa.“ No vedela, že týmto vyjadrením klame len samu seba.

„Ako myslíš. A kedy nám predstavíš, toho doktora úžasného? Dúfam, že nie až na svadbe, i keď ani tá nie je ďaleko.“

„Ešte pred svadbou by som chcela, ale najskôr sa musím spýtať Viky, či ho môžem pozvať a potom jeho. Len dúfam, že to neodmietne.“

„Neodmietne, toho by som sa nebála,“ povedala a pozrela na ňu. Ešte aj ráno, neupravená vyzerala priam neodolateľne. Ten chlap by musel byť blázon, keby ju odmietol, pomyslela si.

„Ozaj a kde je Lus?“

„Tak to neviem, vbehla sem a vybehla ani som sa nestihla nič spýtať. Očividne ju to veľmi baví, to plánovanie svadby. Možno by sa tým mala živiť.“

„Predstav si, že to má v pláne. Jason ju finančne založí a ona si vytvorí malú cateringovú firmu.“

„To je skvelé. Myslím, že v tej práci nájde svoje šťastie. Videla si ju ako sa usmieva? Takú som ju už dávno nevidela. Ani vtedy, keď chodila s Tomom.“

„Máš pravdu, vyzerá naozaj šťastná.“

Ich rozhovor však prerušil plač malého dievčatka, ktorý sa ozýval z reproduktora. Sara sa postavila a šla sa pozrieť, čo sa stalo ich malému anjelikovi.

Sara vzala telefón, ešte stále nie celkom presvedčená, že robí správnu vec vyťukávala číslo na Viky. Po treťom zvonení, keď to už chcela vzdať, Viky zdvihla.

„Ahoj Viky, tu Sara. Chcela som sa len spýtať, že či by som si na svadbu mohla niekoho priviesť. Viem, že je to na rýchlo, takže pochopím, ak mi povieš, že nie, ja len tak som chcela vedieť.“ Bola mimoriadne nervózna a neistá, preto rozprávala rýchlo.

„Jasná vec, že môžeš a kto to je? Poznám ho? Či?“

„Nie nepoznáš, je to doktor našej malej. Ale spoznáš ho na svadbe.“

„Už sa teším, ale už musím ísť, pretože Lusy tu pobehuje a chce niečo prediskutovať. Normálne ma až desí tá jej energia.“

„To ti verím. Ďakujem a bež už, lebo mi Lusy ešte vynadá a to by som nechcela,“ povedala so smiechom.

„Maj sa.“ Zložila telefón a plne si uvedomovala, že ho už musí pozvať. Vo svojom vnútri však stále cítila akýsi rozpor medzi tým, že chcela, aby tam bol a tým, že chcela, aby po jej boku bol Jason. No Jason nebol pre ňu. Jeho srdce ešte stále patrilo jej najlepšej kamarátke a ona sa to rozhodla akceptovať.

Vyberte meno pre Pána Doktora…:D…iba návrhy…:DD